Blog

Hlava hravá hry sa hráva

Každý deň sa pohybujeme v nejakom tornáde zmysluplných i absurdných myšlienok. Občas rozmýšľame o muche na stene, inokedy o tom, čo uvaríme na obed. Niekedy sa len tak pozastavíme v spomienkach na minulosť. A potom sú tu chvíle, kedy hodnotíme náš život a uvažujeme nad tým, ako sa posunúť ďalej, či...
+

Karneval v Rio de "ja"

Stále sa pohybujeme v jednom kruhu... Tak ako vždy po zime príde jar, po lete jeseň a potom opäť zima, tak sa po Vianociach zaháji sezóna plesová a po nej príde čas karnevalu...     Každý z nás je jedinečný. Proste originál. Ešte aj jednovaječné dvojčatá sa od seba odlišujú svojimi...
+

Údolie zlomených sŕdc

Láska. Krásna a dokonalá. Slovami neopísateľná. Prekonávajúca všetky prekážky. A predsa... Predsa sa môžeme ocitnúť na druhej strane. V údolí zlomených sŕdc. A niekde hlboko pod týmto údolím sa nachádza priepasť neopätovaných lások... A tam... Tam sme my. Tí, čo lámu srdcia a sú odsúdení na...
+

Zrkadielko, zrkadielko, kto je najkrajší na svete? Ja? Nie!

Je to už hrozne dlhá doba... Dlhá doba, kedy som naposledy zdieľala moje veselé i smutné, občas aj humorné, inokedy morálne, či dokonca choré a nezmyselné myšlienky...  Ako by to bolo včera... A predsa som ostala ticho. Celé dni, týždne, mesiace - dokonca až roky. Kde som sa stratila? Prečo...
+

Keď plány koza zežere...

Bola raz jedna stará pani. Mala už celý život za sebou - kopec detí a vnúčat, milujúceho manžela, útulný domček na predmestí. Dva dni po svojich 69. narodeninách jej zišlo na um, že bude mať o rok okrúhlicu a tak začala plánovať oslavu. Počítala koľko osôb príde, spomínala na všetky...
+

Stanica všetkého a ničoho

Občas ako keby sme tu ani neboli... Je tu len tieň, ktorý za sebou nosíme... Sme to stále my... Robíme veci, ktoré máme radi, žneme úspechy a v podstate sa nám naozaj všetko darí, no necítime žiadny pocit uspokojenia...   Naplnenie sa niekedy môže stratiť v prázdnote. Ale prečo?...
+

Nové svety

Ak máme dojem, že nám v živote niečo chýba, môžeme urobiť len dve veci... Čakať, kým to za nami samo príde, alebo sa môžeme vydať na náročnú výpravu, od ktorej (samozrejme) očakávame úspech...   Tak ako sa Krištof Kolumbus odhodlal nájsť novú cestu do Indie, tak občas i my pociťujeme...
+

Pochmúrne sú dneskajšky... Želajme si krajšie zajtrajšky...

Apríl – mesiac nevyspytateľných poveternostných podmienok... Je apríl a práve sneží...  A tak ako sa sneh sypal na čerstvo vykvitnuté narcisy, tak sa povinnosti sypali na moje ramená...   V živote každého človeka prídu obdobia dobré i zlé... Ťažké i ľahké... Sú...
+

Extrém tady! Extrém tam! Extrém všude kam se podívam!

Ešte včera som sa pozerala na svet s rúžovými okuliarmi... Bola som dieťa a verila v to, že svet je krásne miesto, kde sa dejú neuveriteľné veci. Z náruče rodičovskej lásky som s úžasom pozorovala okolitý svet a všetko mi prišlo tak úžasné a farebné... Tak očarujúce....
+

Sme národ vulgárnych neprajníkov? Alebo: Aký človek, taká reč...

  „Aký je človek sám, taká je jeho reč.“ Marcus Tullius Cicero   V posledných mesiacoch sa denno-denne stávam svedkom novodobého fenoménu sociálnych sietí – nadpriemernej „vulgarizmopatie“. Články a videá takmer z každej oblasti sú bombardované nenávistnými vulgárnymi...
+