Pokusy v mene vedy
Je to tu! Jeseň a jesenná depresia... Obdobie kedy neúspechy nesieme omnoho ťažšie. Negácia našich duší v podaní neprestajného pocitu smútku, krivdy. Vonku sa ochladilo...
Ak sa cítime zle, môžeme sa dostať do dvoch rôznych rozpoložení. Buď upadáme do našich depresií viac a viac, alebo sa oddávame viere v lepšie časy.
Kde bolo tam bolo, bola viera. Viera vo veci nové, či abstraktné... Kde bola viera, tam bola istá hladina neistoty ... I keď bola viera silná, myšlienka logická, predsa existovalo kvantum pochybností... Bolo za potreby dôkaz! A tak sa na scénu dostáva dokazovanie a následné vedenie – veda.
Súlad vedy a viery je veľmi dôležitý. Teda ak máme dačo v hlave, čo nevieme podložiť, no i napriek tomu nás to k tomu niečomu ťahá, musíme si to proste overiť. Také prirodzené, predsa len človek je tvor zvedavý. Tvor objaviteľ. Ak by Kolumbus nebol objaviteľský tvor, nikdy by neobjavil Ameriku... Ak by Fernão De Magalhães nedokázal, že naša planéta je guľatá, možno by sme ešte stále verili na ploskú Zem, okolo ktorej sa otáča Slnko...
Neskúmať to, v čo veríme je ako oholiť si len jednu pazuchu...
Občas sú naše vyhliadky a vízie tak veľké, či nereálne, že nepociťujeme dostatok viery v ich dokázanie. Ten prekliaty prvý krok sa proste tak ťažko robí, že často naň nenájdeme dosť sily... No prečo nás pri štarte na strastiplnú cestu za našimi snami napáda ako prvý veľký a zlomyseľný ujo menom strach? A tak sme sa ocitli na križovatke v hustej premávke pri značke STOP. Čakáme kým budeme môcť prejsť, no vozidlá na hlavnom ťahu sa pohybujú tak rýchlo, že sa neodvážime odbočiť. Možno nám zabliká kamionista a pustí nás. No spoliehať sa na dobrosrdečnosť kamionistov? To by bolo až moc jednoduché... A nehovorí sa, že na dobré veci sa čaká? Že za dobrou úrodou je kopa driny? Tak prečo sa potom bojíme? Prečo neveríme?
Na viere je zaujímavé to, že je tak nekonečná, až presahuje hranice našich reálnych možností a vízií. Boli ľudia, ktorí tak verili, že ich proste prekročili. Čo taký Edward Jenner, ktorý bol v tak silnom presvedčení, že kto prekoná kravské kiahne je chránený pred pravými kiahňami, že použil svojho vlastného syna na overenie svojej teórie. Winthrop Kellogg bol hrozne zvedavý ako by sa choval šimpanz ak by ho vychovávali ľudia. Dosť bláznivá myšlienka, no menovaný pán sa nenechal odradiť a k svojmu malému synovi Donaldovi si zaobstaral i šimpanzie mláďa. Následne pozoroval vývoj oboch svojich „detí“. Tak bláznivé nápady, a predsa do toho šli...
A tak som sa rozhodla, že i ja použijem niekoho na overenie si svojej vízie. Niekoho, koho mám v celku dosť rada – moju maličkosť. Havárie sa stávajú každý deň. Niektoré majú tragické následky, z iných vyjdeme s odratými ušami. No ak neprejdeme cez križovatku, nikdy sa nedozvieme, či sme boli bláznami. Občas sa treba na chvíľu stať cestným pirátom...
