Keď plány koza zežere...

Bola raz jedna stará pani. Mala už celý život za sebou - kopec detí a vnúčat, milujúceho manžela, útulný domček na predmestí. Dva dni po svojich 69. narodeninách jej zišlo na um, že bude mať o rok okrúhlicu a tak začala plánovať oslavu. Počítala koľko osôb príde, spomínala na všetky možné kamarátky, ktoré by mohla pozvať, vymýšľala obedové menu... Nemohla sa dočkať. Neustále hovorila len o oslave. O tom ako sa teší, že sa všetci zídu a aká to bude veľkolepá oslava. Termín oslavy sa blížil a nadšenie tejto pani rástlo každým dňom. Týždeň pred oslavou si ľahla do postele s blaženým úsmevom na perách. Myslela na svoju sedemdesiatku. Všetko mala tak dokonale naplánované. Na ďalšie ráno sa však už neprebudila...

__________

Neustále si niečo plánujeme. Žijeme vo svete diárov, notesov, nástenných tabuli a harmonogramov plných plánov a úloh, ktoré chceme vykonať... A niekde medzi všetkými tými plánovačmi  je koza. A koza plány zežrala...

Mať nejakú víziu pre budúcnosť, to je také prirodzené.... Predsa len sa všetci chceme posúvať vpred, a preto si určujeme nejaké ciele. Ale ako máme vedieť, či nebude cesta do sveta splnených snov ohradená elektrickým ostnatým drôtom? Je za nesplnenými plánmi slabá analýza potenciálnych rizík?

Nefunguje azda Tajomstvo? Alebo až moc funguje zákon schválnosti a just sa nám budú naše ciele vyhýbať? Plánovať, či neplánovať? To je otázka!

Ak plány vychádzajú, tak je život žúžo... Keď sa však plány i napriek našej motivácií plniť ich neuskutočnia, ostávame na okraji útesu. Skočíme z neho?  Budeme padať ku dnu tak ako naše nenaplnené plány?  

__________

Bola raz jedna žena. S blížiacim sa letom rástol jej apetít zúčastniť sa nejakého festivalu. Keď konečne našla festival, ktorý ju zaujal, okamžite si kúpila vstupenku. Tešila sa ako malé decko. Predstavovala si ako sa postretá so všetkými možnými známymi i neznámymi a ako si vychutná svoje obľúbené kapely. Nadišiel deň Dé. Obliekla si svoje nové handry kúpené extra na danú príležitosť a vybrala sa do krčmy, kde sa mala vychytať s partiou, ktorá sa s ňou chystala na fesťák. Bola celá nahepená a v eufórii. Keďže sa nechcela skantriť ešte pred fesťákom objednala si len radler, ktorý pomaly cuckala. Pípla jej SMS: „Bejby, niečo mi do toho vošlo. Nejdem tam. Tak sa dobre zabav.“ Reku, že ide exnúť radlera. Či ti tam nebola včela utopená. Aby toho nebolo dosť, tak hrali jubilantom pesničku o osamelých zúfalcoch... Presne tak sa cítila... Osamelá a zúfalá. O päť pív neskôr, práve v momente kedy sa chcela brať domov sa karta obrátila... Pôvodný plán bol úplne v háji, no prišlo niečo nepredvídateľné. Jedna kamarátka, jedna dodávka, jedny Vilomeniny v Jednote a víkend na technopárty. A síce nevidela hrať live jednu zo svojich obľúbených skupín, zabavila sa tak, ako nikdy predtým.

__________

Niekde na druhej strane mesta žila žena iná. S inými plánmi a inými prioritami. Práve doštudovala vysokú školu, popri ktorej si urobila i pár kurzov a certifikátov. Proste chcela vyliezť zo školy ako kvalitná pracovná sila, ktorá sa dobre uplatní na trhu práce. Po ukončení štúdia začala hľadať prácu. Mala však svoje ciele. Pracovať tam, kde využije svoje znalosti a schopnosti. Jeden pohovor striedal druhý. Každý deň čekovala ponuku práce. Po pol roku plnom neúspešného hľadania bola zlomená. Nemohla uveriť tomu, že napriek jej snahe a vzdelaniu nenašla nijakú prácu. Vedela, že rodinkárstvo a klientelizmus sú všade, ale i tak verila, že nájde úzku štrbinku, cez ktorú sa prederie do nejakého vhodného zamestnania. Zmierená s tým, že celá jej snaha vyšla na zmar sa usadila do obývačky. Pozerala spravodajstvo, v ktorom sa opäť riešila nejaká kauza, ktorá jej dvíhala žalúdok. Možno by bola aj zvracala od zhnusenia, keby jej v tom momente neprišla správa. Istý známy jej totiž navrhol, aby pre neho pracovala, pretože si všimol, že je dostatočne vzdelaná a kvalifikovaná na pracovnú pozíciu, ktorú potrebuje obsadiť.

__________

Svet je malý a v tomto malom svete žila i tretia žena, ktorej plány koza zežrala. Plány vedia mať rôznu formu a charakter. Táto žena túžila nájsť svoju osudovú lásku. Nemala brata, ktorý by jej dohodil nejakého spolužiaka zo základky. Nemala ani slobodného kamaráta, ktorý by sa jej páčil... Nemala dokonca ani tajomného nového suseda, s ktorým by sa išla zoznámiť... Zlyhali i zoznamky a sociálne siete. Chvíľu uvažovala o zmene orientácie. Ale zistila, že to proste nejde. Jedného dňa keď sedela u kamarátky na káve – úplne sa zosypala... Plakala... Vzlykala... A cez tie slzy sa smiala. Ako úplný blázon. Kamarátka ju objala, pohladila po vlasoch a uistila, že ten pravý niekde je... Ešte v ten deň sa stal zázrak. Ozval sa jej neznámy muž, s ktorým sa časom začala stretávať. Nevedela, či je to ten osudový... Ale ožila v nej zas nádej. A ktovie? Možno to tentokrát vyjde.    

__________

Občas sme možno až príliš premotivovaní keď plánujeme svoju budúcnosť. Je jedno či sú plány veľké, či malé, vždy je možnosť, že plány koza zežere... Možno je tu tá koza práve preto, aby sme si uvedomovali aké dôležité je žiť v prítomnosti a aké dôležité je nestrácať nádej... Možno koza žere plány preto, aby sme mohli byť neustále prekvapovaní tým, čo nám život prinesie. Aby život nebol prvoplánový... Aby bol život jedno veľké prekvapenie.