Pochmúrne sú dneskajšky... Želajme si krajšie zajtrajšky...

Apríl – mesiac nevyspytateľných poveternostných podmienok... Je apríl a práve sneží...  A tak ako sa sneh sypal na čerstvo vykvitnuté narcisy, tak sa povinnosti sypali na moje ramená...

V živote každého človeka prídu obdobia dobré i zlé... Ťažké i ľahké... Sú dni, kedy naozaj nevieme čo skôr... Keď príde večer a líhame do postele, nevládzeme ani nevládať, a uvažujeme o tom, čo treba urobiť ráno... Obraciame sa na nemé nebo s jedinou otázkou: Čo máme robiť, ak sa nám veci vymykajú spod kontroly?

__________

A tak skúšate ukočírovať ten preplnený vozík smerom vpred... Váš jediný problém spočíva v tom, že nie ste Rambo, Chuck Norris ani Arnold Schwarzenegger... Ste len obyčajný človek, ktorý hľadá možnosti ako sa posunúť čo i len o kúsoček vpred. Ťahať už nevládzete... A tak sa rozhodnete, že musíte niečo nechať pri krajnici... Avšak, čo to bude, ak majú pre vás všetky tie veci rovnakú prioritu?

Vyhadzovať srdcom, alebo rozumom? Náhodne? Alebo intuitívne?

Nech sa už rozhodneme akokoľvek... Vždy je tu možnosť, že po ceste späť bude na vozíčku voľné miesto... A ktovie? Možno si tú vec vezme niekto, kto s ňou bude vedieť lepšie zaobchádzať ako vy... Je milión možností, a ktorá z nich nastane, to ukáže len čas...

__________

Apríl je vlastne ako život – nevyspytateľný... Zatiaľ čo dnes mrzne a padá sneh, zajtra môže byť slnečný deň.