Údolie zlomených sŕdc

Láska. Krásna a dokonalá. Slovami neopísateľná. Prekonávajúca všetky prekážky. A predsa... Predsa sa môžeme ocitnúť na druhej strane. V údolí zlomených sŕdc. A niekde hlboko pod týmto údolím sa nachádza priepasť neopätovaných lások... A tam... Tam sme my. Tí, čo lámu srdcia a sú odsúdení na nekonečné muky...

Hovorí sa, že len jedna láska je tá pravá... Avšak čo ak je viacero mužov zamilovaných do jednej ženy? A čo ak táto jedna žena nemiluje ani jedného z nich?

_________

Ak ste žili v stredoveku, proste ste si vzali niekoho, kto sa ponúkol. V prípade núdze pán kráľ usporiadal súboj o srdce krásnej princeznej a víťaz mohol s ňou žiť šťastne až do smrti... Avšak v dobe kedy je láska dobrovoľným citom a nie povinnosťou sme v konfrontácii... Máme sa vzdať možnosti nájsť si tú pravú lásku, alebo sa máme podvoliť citom tých, ktorí ju v nás našli? A čo ak náhodou krvilačný boj o naše srdce skončí remízou? V tom prípade sa môže stať, že sa stredovek vráti a my budeme obávanou čarodejnicou, ktorá niekde v pivnici mieša elixíry lásky (pričom ich len tak zo srandy podsúva všetkým okoloidúcim mužom)...

_________

Kde bolo tam bolo, žila raz jedna žena. V podstate bola úplne obyčajná, až na to, že mala jednu neobyčajnú vlastnosť - bola magnetom na mužské srdcia. Čo chvíľa sa objavil v jej živote nejaký muž, ktorý sa usiloval o jej srdce. Raz to bol chalan z koncertu, inokedy spolužiak zo základnej školy, potom kamarát kamarátkinho kamaráta, barman z miestneho baru, sprievodca z vlaku...

Raz sa o jej srdce usiloval kolega z práce. Vybudovali si celkom pekný kamarátsky vzťah, avšak vždy keď si vypil písal jej zaľúbené správy. Nevedela, čo má robiť. I keď bol kolega dostatočne poučený a informovaný o tom, že nechce s ním mať vzťah, vždy to uhral na kamaráta a stretávali sa ďalej. Nechcela mu ublížiť ešte viac ako mu ublížila tým, že ho nedokázala ľúbiť ako muža. Navyše tento kolega bol naozaj skvelý muž. Mal dobrú povahu, bol vtipný, a mali mnohé spoločné záujmy. Nejeden večer sa táto žena pýtala sama seba i vyšších síl, prečo ho nedokáže mať tak rada, ako on ju? Odpoveď nenašla... A tak sa stále stretávajú v práci. Niekedy vidí jeho trápenie. Inokedy sa dokážu rozprávať ako kamaráti. Avšak nikdy si neodpustí, že nedokázala prinútiť samú seba, aby jeho city opätovala.

Tá istá žena sa raz zoznámila s jedným milým a pozorným mužom z neďalekého mesta. Milovala jeho povahu a dobrotu, ktorú v sebe nosil. No nech sa akokoľvek snažila nedokázala sa do neho zamilovať. Vedela že mu ubližuje. Napriek tomu sa snažila silou mocou presvedčiť samú seba, že to bude pre ňu ten pravý. Bola s ním rada, ale pri každom fyzickom kontakte sa cítila zvláštne. Mala výčitky, pretože mu dovolila ju hladiť, i keď ho naozaj nemiluje. Dovolila mu bozkávať ju, i keď nepociťovala nutkanie sa s ním bozkávať. Románik sa rozhodla ukončiť, pretože nedokázala byť s niekým koho nemiluje. Navyše s niekým tak úžasným. Nevedela sa vysporiadať s pocitom, že klame jeho i samú seba...

Rovnaká žena sa roky stretávala s istým bradatým metalistom vo svojom obľúbenom podniku. Roky boli len kamarátmi. A nikdy by ich ani nenapadlo, že sa to v jednu prežúrovanú sobotu zmení. Románik trvajúci pár hodín v jeho byte zmenil celé ich priateľstvo. Už nikdy sa na seba nepozerali tak ako predtým. Avšak zatiaľ čo táto žena uzatvorila tento "pseudorománik" ako výsledok priveľkého množstva alkoholu, on ho vyhodnotil ako možnosť pozývať ženu k sebe každý víkend na romantiku. Samozrejme, že žena túto možnosť odmietala, a tak sa stala zlou a bezcitnou mrchou. A tak sa skončilo jedno dlhoročné priateľstvo...

Jedného večera sa tá istá žena zamýšľala nad všetkými tými mužmi, ktorým neopätovala lásku. Cítila sa ako zákerná fuchtľa, ktorá len roznáša nešťastie a bolesť. Po druhej vodke s džúsom sa odvážila otvoriť svoju krabicu spomienok... Vždy sa k nej vracala len vtedy keď bola bezradná. V krabici našla mnoho pozostatkov po mužoch, ktorým taktiež zlomila srdce. Ale našla tam i druhú stranu mince. Spomienky na tých, ktorí zlomili srdce jej. Zvláštnosťou však bolo, že tí, ktorí zlomili srdce jej, jej lásku sľúbili a nikdy ju neupozornili na to, že jej city neopätujú. Napokon sa musela so všetkým vyrovnať, zatnúť zuby a vyšplhať sa z údolia zlomených sŕdc až na vrchol nádeje, aby sa mohla porozhliadnuť tam, kde jej city raz budú opätované....

__________

Byť ľúbená a neľúbiť je ako byť ružou bez kvetu. Len ak sú city vzájomné, môže z tejto tvrdej ostnatej stonky vyrásť krásna ruža... (to som vymyslela sama :D )

__________

A tak, ak by ste i boli považovaní za bosorku (kacírku, černokňažníčku, strigu, ježibabu, vedmu, mágičku, kňažnú, atď.) ), vedzte, že myseľ sa dá na chvíľu omámiť (všakovakými elixírmi, či rozmanitými skupenstvami ešte rozmanitejších kombinácií chemických či čisto prírodných prvkov), ale srdce sa oklamať nedá...

__________

P.S: Venované všetkým tým, ktorí mali niekedy zlomené srdce. Nebanujte, že vašu lásku možno tí dotyční neopätovali... Možno vám len ukázali cestu na vrchol nádeje. A práve niekde tam na vás čaká - tá pravá, naozajstná láska...