Nevinnosť... Existuje hranica medzi vinným činom a prehreškom? Je možné premeniť pocit previnilý na pocit nevinný? Prvá jarná búrka. Studené kvapky mi kropia tvár ako malé ostne odpustenia. Jarou začína všetko odznova. Spopod snehovej pokrievky sa vynárajú prvé steblá trávy. Začínajú pučiť...

Náhody, či osud? Existuje medzi týmito dvoma pojmami nejaké prepojenie? Prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú? Sú všetky okolnosti v našich životoch len čírimi náhodami? Sú všetky okolnosti v našich životoch osudnými?   Idem si po ulici a zrazu ako blesk z jasného neba! On!...

Milujem ten pocit, keď mi vejú vlasy vo vetre. Dáva mi to pocit ľahkosti a slobody. Šteklí ma to na tvári... Vyčaruje úsmev. Občas, keď sa mi vietor hrá s vlasmi, dostanú sa mi do tváre, a čiastočne mi zakryjú pohľad... Zrazu nevidím svet taký aký je, ale len jeho úryvky. Zrazu sa...

Sú dni, kedy sa cítime pod psa (neviem prečo je zaužívaný tento výraz, veď niektoré psy sa majú ako prasatá v žite)... Občas nám vedia skaziť náladu maličkosti... Totálne malichernosti. Prkotiny... Ale predsa sa nás to silno dotkne. Sme smutní a postupne sa dostávame do silných...

Šťastie. To bude asi to, čo všetci v tomto živote hľadáme. To čo chceme, a po čom túžime. Pocit spokojnosti. Pocit naplnenosti. Pocit šťastia... Šťastie je ako hazard. Občas hodíme do automatu dvojku a čo by dub ideme z herne vyškerení s dvadsiatimi eurami vo vrecku....

Lúčna lúka... V krásnom tichu je počuť žblnkotanie potôčika... Slnečné lúče sa odrážajú od mojej pehavej tváre... Letný vánok kolíše steblá trávy... Na mojich bosých nohách cítim dotyk tepla zeme, na mojej hebkej pokožke vnímam ako sa o mňa opierajú rozkvitnuté kvety margarétok. Teplo...

Na našej zemi žije cca 7,2 miliardy obyvateľov. To je spústa ľudí, spústa duší, spústa názorov, spústa osudov... Koľko ľudí potrebujeme v našom živote stretnúť, aby to bolo optimálne? Aby sme vedeli čo je to naozajstné priateľstvo, pravá láska? Aby sme si vedeli ľudí vážiť? Koľko? Asi nie je...

Sú veci v živote čo sú naveky i keď už dávno skončili. Sú ľudia, ktorí i keď už dávno nepatria do vášho sveta, ostanú navždy vo vašom srdci a duši a mysli a vôbec vo vás... Keď prídu etapy lúčenia sa, prvé čo pocítime je pocit smútku, možno ukrivdenosti. Pomaličky ale...

Najlepšie bolo aj tak na strednej! Zodpovednosť - cudzie slovo... Sloboda!!! Pre mňa súhrn neuveriteľných spomienok plných adrenalínu, objavovania, spoznávania - ale hlavne blicovania. Blicovanie môžeme charakterizovať ako samostatnú etapu v živote mladého študenta, počas ktorej vykonáva...

Sklamania. Kto v živote aspoň raz poriadne nespadol na hubu, tak vlastne ani nevie, čo je život. Koľko sklamaní treba za život prekonať, aby sme sa im dokázali vyhýbať? Stačí k ich predchádzaniu opatrnosť? Je zlé ak začneme krátko po nepríjemnom páde opäť vidieť veci v pozitívnom...