Bolo, je a bude...
Sú veci v živote čo sú naveky i keď už dávno skončili. Sú ľudia, ktorí i keď už dávno nepatria do vášho sveta, ostanú navždy vo vašom srdci a duši a mysli a vôbec vo vás...
Keď prídu etapy lúčenia sa, prvé čo pocítime je pocit smútku, možno ukrivdenosti. Pomaličky ale isto sa váš svet začne rúcať a vy si pri tom ani neuvedomujete, že práve na týchto ruinách sa stavia niečo nové zaujímavé a krásne. Tento nový svet sa rýchlo vybuduje a vy sa doň zabehnete ako keby nič. Zrazu ste sa do toho nového sveta tak vžili, že si pomaly neuvedomujete, že stojí na troskách starého života. No prečo to vôbec nazývať troskami alebo ruinami? Nezmysel...
To krásne na tom svete je, že jedného pekného dňa zakopnete o kameň a spopod neho sa na vás usmieva stará relikvia pripomínajúc vám niečo nezvyčajne očarujúce - vôňu minulosti. Zrazu sa rozbehnete po tej lúke a kopete do všetkých kameňov, lebo potrebujete ďalšie nálezy. Potrebujete? Áno! Dostali ste sa do fázy kedy vám nestačí jeden úlomok... Pátrate po ďalších a ďalších častiach stratenej hádanky...
Črepy črepovaté! Niektoré vázy sa vôbec nedajú z tých úlomkov celé poskladať... No napriek tomu viete presne čo patrí na chýbajúce miesto... Viete to pretože to cítite a chcete cítiť...
Sú ľudia, ktorí odišli hrozne hrozne ďaleko. Niekedy vám príde za nimi smutno... Niekedy si na nich ani nespomeniete... Niekedy si na nich spomeniete a musíte sa smiať až vám brucho kŕče chytajú... Lebo viete, že tie chvíle by ste s nikým iným nedokázali prežiť tak úžasne ako s tou danou odcudzenou osobou... Odcudzenou? Kdeže! Len si proste odskočila na neurčitý čas...
V živote človeka existuje mnoho krásnych chvíľ plných radosti, vzrušenia, emócií... Jednou z nich sú tie nostalgické stretnutia po rokoch... Ten teplý pocit objatia... Prirovnateľný k orgazmickému vrcholu... Ten miš maš myšlienok a spomienok, ktorý príde v tú sekundu keď toho človeka zbadáte sťa vodopád eufórie!
Ľudia, na ktorých nám záleží, a ktorých milujeme sa nikdy nevytratia z nášho života... I keby odleteli milióny míľ na inú planétu do inej galaxie v inej dimenzii. Ostanú predsa tam kde patria a odkiaľ ich žiaden zlý duch z pekla vyhnatý nevyženie - v našich srdciach.
