Nikdy nevieš, čo sa stane, keď sa stane...
Náhody, či osud? Existuje medzi týmito dvoma pojmami nejaké prepojenie? Prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú? Sú všetky okolnosti v našich životoch len čírimi náhodami? Sú všetky okolnosti v našich životoch osudnými?
Idem si po ulici a zrazu ako blesk z jasného neba! On! Aj by som chcela pozdraviť, ale ten človek zasa uprel pohľad niekam doblba... Minule tiež! Úplná náhoda! Prídem do podniku, obzerám sa. Čekujem, či je nejaké voľné miesto na sedenie. A zrazu... On.
Ak niekoho začneme stretávať až podozrivo často, za prakticky nepravdepodobných okolností, čo to znamená? Je to osud?
Popravde na náhody moc neverím. Asi by som si nevedela predstaviť ako je možné, že sú veci tak ako sú, a vôbec, že sa stalo všetko to čo sa stalo len tak. Teoreticky osud neexistuje, pretože vždy si sami volíme kam ideme, s kým ideme, za akým účelom tam ideme... Ale čo ak neplánovane príde niečo, alebo niekto kto nám do kontextu udalostí vôbec nezapadá? Je možné aby sa rovnaká náhoda opakovala viac krát po sebe?
Hmm... Alebo to bola naozaj náhoda, pretože ak by to bol osud, donútil by ma konať a zmohla by som sa aspoň na prihlúple „Ahoj!“? Ak to bola náhoda, znamená to pre mňa ďalšiu premárnenú situáciu? Či horšie! Nenapraviteľnú životnú chybu? Ak to bola náhoda, tak sa už asi nezopakuje.
Ak by to bol osud, tak by mi ho mal hádzať pod nohy, až kým sa niečo nestane. Či?
Nech už to je akokoľvek... Odpoveď prinesie len čas...
No korunujem sa za „Kráľovnú Naivity“! Pretože, ja silno dúfam, a verím, že sa tá náhodná/osudová okolnosť zopakuje...
