Továreň na medziľudské vzťahy...
Na našej zemi žije cca 7,2 miliardy obyvateľov. To je spústa ľudí, spústa duší, spústa názorov, spústa osudov... Koľko ľudí potrebujeme v našom živote stretnúť, aby to bolo optimálne? Aby sme vedeli čo je to naozajstné priateľstvo, pravá láska? Aby sme si vedeli ľudí vážiť? Koľko?
Asi nie je podstatný počet... Skôr druh, čeľaď... Charakter!
Môžeme stretnúť aj milión ľudí, no keď nebudú mať dostačujúcu akosť, ktorá bude dávať nejaké hodnoty našim dušiam, tak to bude milión zbytočných ľudí. Na druhej strane môže byť tých milión ľudí dôležitých a zaujímavých pre iných ľudí, čiže povedať o bárs akom človeku, že nemá hodnotu je nezmyselné. Ak ju nemá pre nás má pre niekoho iného - to je taká kvázi reťazová reakcia - všetci sme navzájom poprepájaní a v tej mase obyvateľstva sú tak úzko prepäté vzťahy, že by nám nikto nikdy nemal byť ľahostajný. Napokon to môže byť niekto dôležitý pre tých, ktorí sú dôležitý nám.
Preto je podstatné aby sme sa snažili vytvárať si kladné vzťahy aj s ľuďmi, ktorí nám nie sú práve po vôli. Minimálne ich ignorovať, no nikdy nedosputiť aby sme si vytvorili predčasné negatívne reakcie, ktoré nás neskôr budú len zbytočne ťažiť.
V podstate sme niečo podobné ako výrobné linky... Namiesto tovarov si však vyrábame medziľudské vzťahy. Cieľom každej výrobnej linky by malo byť vyrobiť z ľudí prechádzajúcich pásom čo najviac pozitívnych vzťahov. Občas z týchto výrobných liniek vychádzajú nepodarky, občas prototypy tých najlepších výrobkov na svete s tými najkvalitatívnejšími vlastnosťami.
Keď som bola ešte veľmi mladá povedala som si, že jedným z mojich hlavných cieľov v živote bude spoznať čo najviac ľudí. Vždy som brala ľudí ako nástroj pre lepšie poznanie sveta. Predsa len je každý človek na tejto planéte iný. Prešiel si rôznymi životnými situáciami, rôzne ich riešil... Práve ľudia nám svojimi príbehmi dokážu otvoriť brány do sveta vedenia a tolerancie, do sveta chápania a do sveta spokojnosti a mieru.
Tak ako som si stanovila, tak som aj konala. Cez moju výrobnú linku prešlo také hafo ľudí, že si ich už bohužiaľ (alebo bohudík?) ani všetkých nepamätám. V podstate je logické, že si najviac zapamätáme tie najpozitívnejšie a najnegatívnejšie prípady. Proste klasika - jeden stĺpček pre ľudí, ktorých nenávidím, a druhý stĺpček pre ľudí, ktorých milujem.
Krásne na tom je, že môj stĺpček milovaných osôb je cca o 99,99 % väčší ako stĺpček „neželaných“ osôb... Krásne na tom je, že moja výrobná linka je tak dôkladná, že výsledkom jej činnosti je minimum nepodarkov... Najkrajšie na tom je, že ľudia sú úžasní.
