Neskrotná to duša, a predsa podmanivá. Celkom ma omámila! Tebe sú tieto slová. Moja milá! Hovorí jej lesná víla. V mojom objatí pevne zovretá. Milovaná Henrieta! Lež niet slová, ktoré by som riekla... Jedine: S ňou i do pekla! Tak blízko i ďaleko z môjho sveta. Padla...

Ach tie pařby! Dakedy nezabudnuteľné večery končiace sa v skutku nezabudnuteľnými spomienkami... Inokedy obdobne, len tie nezabudnuteľné spomienky ostanú zabalené v nejakom negatívne obale zloženého zo smútku, depresie, bolesti, či trapasu... A tak sa ráno po tej pařbe budíte...

Zbierala kamienky pri divokom lese jej črty sa odrážali v hlbokom plese. Zbierala cez deň... Zbierala v noci... Zbierala kamienky čarovnej moci. Zbierané kamienky vrhala do vody... Čakala na loď, čo sa vylodí. Čakala na loď, čo nikdy nepríde. Čakala milého, s ktorým sa nezíde. Čakala...

Nieto pre ňu iného mena. Hovorte jej Filoména. Na barovej stoličke v smradľavom pajzli. Pravidelné návštevy na pánskom hajzli. No a čo? I vy ste tak troška zvery! Pri každom jednom otvorení dverí padajú pohľady na jej odhalené stehná. Je to koketa! No vo vnútri je nežná... Jemná ako...

Je to tu! Jeseň a jesenná depresia... Obdobie kedy neúspechy nesieme omnoho ťažšie. Negácia našich duší v podaní neprestajného pocitu smútku, krivdy. Vonku sa ochladilo... Ak sa cítime zle, môžeme sa dostať do dvoch rôznych rozpoložení. Buď upadáme do našich depresií viac a viac,...

Dnes som po dlhej dobe našla vec, ktorú som považovala už za stratenú. Práve som si ukladala veci v aute, keď som v priehradke na doklady našla moje dlho stratené a ešte dlhšie hľadané slnečné okuliare. Milujem ich - dokážem v nich vyzerať vždy inak, no vždy troška funky......

Vo všeobecnosti žijeme vo veľmi zvláštnej dobe. Ľudia skrývajú svoje naozajstné „ja“ za nejakou kvázi morálnou oponou... Navonok pôsobia dôveryhodne... Zdieľame s nimi naše tajomstvá, cítime k ním náklonnosť a lásku, vnímame ich ako opory, ktoré nás podržia v tých najťažších...

Primáty by sme mohli charakterizovať ako rad cicavcov, ktorý má veľmi zložité správanie. Primáty vytvárajú vysoko komplexné sociálne jednotky. Výnimku tvoria orangutany a niektoré druhy lemurov, ktoré žijú samotárskym spôsobom života.[1] Sme ľudia, a takisto ako iné primáty i my si...

  Kto nikdy neschybil, ať do mňa hodí šutrom alebo bárs čím, čo mu pod ruku príde! Kto nikdy neľúbil, ať rýchlo začne ľúbiť, bo nikdy mu dobre nebude... Kto nikdy nepadol, ať nenechá sa uniesť silou moci. Kto  skoro zaľahol, ten prišiel o čaro neskorej...

Ticho, prázdno... Bum! Tresk! Tresk! Blesk! Bola búrka. Milujem búrky, najmä v noci, keď ležím v pohodlí svojej veľkej postele v ktorej spávam spoločne so svojim milovaným notebookom. Bum! Hrom! Blesk! Samota, ničota... I keď je búrka za oknom a moja útulná izba mi ponúka...