Filoménka
Nieto pre ňu iného mena.
Hovorte jej Filoména.
Na barovej stoličke v smradľavom pajzli.
Pravidelné návštevy na pánskom hajzli.
No a čo? I vy ste tak troška zvery!
Pri každom jednom otvorení dverí
padajú pohľady na jej odhalené stehná.
Je to koketa! No vo vnútri je nežná...
Jemná ako čokoláda z alpského mlieka.
Tak vábivá, keď kabát si vyzlieka.
Čo hľadá? Azda chvíľkové pohladenie?
Nič vážne... Len kratučké pobavenie.
Zajtra za sebou zatvorí dvere s iným mužom.
S odhaleným dekoltom a s výrazným rúžom.
Neodolateľné pohľady a nevinný výraz tváre.
Ak raz sa na ňu pozrieš, budeš hľadieť stále!
Je to Bohyňa! Bohyňa špinavého hriechu.
Bohyňa, čo nepozná chuť úprimného smiechu.
Ak vyznáš jej lásku, už nikdy nepríde
nenazdajky a potichu. Bez slova odíde.
Čo vlastne chce? Čo vlastne čaká?
Stačí jej chuť mužského vtáka!
Tak sa to udialo. Nejedenkrát!
Niečo sa stalo. Nastal zvrat.
Už nie je to ona, čo srdcia láme.
Zrazu i ona v láske sa sklame.
Jej ľadové srdce zbĺklo láskou.
Nezvratný osud zatočil s kráskou.
Stále tam sedí. V tom smradľavom pajzli.
Nebola s nikým viac na mužskom hajzli...
Slzy jej padajú do miešaného nápoja.
Jej hlboké rany sa nikdy nezahoja...
