Henrietka
Neskrotná to duša, a predsa podmanivá.
Celkom ma omámila!
Tebe sú tieto slová. Moja milá!
Hovorí jej lesná víla.
V mojom objatí pevne zovretá.
Milovaná Henrieta!
Lež niet slová, ktoré by som riekla...
Jedine: S ňou i do pekla!
Tak blízko i ďaleko z môjho sveta.
Padla doň ako jasná kométa.
Ako diamant v uhoľnom lome.
Ako teplo v prázdnom dome.
Kamión spomienok na mojich pleciach
o smutných i radostných veciach...
Diaľnica za nami sfúknutých čiar.
To máme za sebou! Teraz len žiar!
Žiar moja hviezda! Tak ako už roky.
Zdieľajme naďalej spoločné kroky!
Žiar moja hviezda! Na nebi jasnom.
Buď v mojom živote – pustom i krásnom.
Ak sa raz ocitnem na konci sveta,
budeš mi najdrahším zdrojom svetla.
Lebo ak pozriem sa priamo do neba,
uvidím hviezdu – uvidím Teba!
