Yoshiko

Tam, kde slnko vychádza, tam Yoshiko býva.
Vo dne ju vídavať, no v noci sa skrýva.
Každé ráno s východom slnka sa budí.
Jej životným údelom je baviť ľudí...

Hrávala na koto, spievala piesne.
Jej tajomný pohľad pôsobil hriešne.
V jej tmavých očiach horela vášeň
nejeden muž jej napísal báseň.

Nejeden muž ju čaká pred dvermi.
Ona ich posiela inými smermi.
Nejeden muž ju úprimne ľúbi.
Nejeden dáva jej záväzné sľuby.

Nejeden muž jej vyznával lásku...
Úsmev, ten nosila jak takú masku,
ktorá jej zakrýva hlboký smútok.
Úsmev... Jej obrana, ale aj útok.

Keď večer prichádza masku si skladá,
spomína na chvíle keď bola mladá...
Spomína na časy keď lásku dávala.
Dnes to už nemôže, lebo sa sklamala.