Trasa cesty - vyhľadávanie na mape

Dnes som potrebovala zájsť do jedného mesta, v ktorom som síce už bola, no cestu doň som nepoznala... V snahe odbúrať môj strach z neznáma som si nainštalovala do telefónu asi päť offline navigácií, z ktorých fungovala len jedna. Ešte pred tým ako som zadala cieľ cesty som si musela poctivo posoliť kopec, aby som mohla vôbec zísť na hlavnú cestu. Áve sneh! Ako si tak idem trasou, ktorú mi ukazovala navigačka, tak sa asi tri krát ocitnem v protismere, dvakrát idem do hlúpa, štyrikrát sa ocitnem na tom istom mieste, jedenkrát prudko zadriftnem v zatáčke a skoro zrazím pekného mladého muža, ktorý sa namiesto toho aby na mňa nadával,  milo pousmial... Nakoniec dorazím do cieľa o hodinu neskôr ako bol predpokladaný príchod. Ale! Wúhú! Dorazila som do cieľa!

Ako som tak sedela v aute zaparkovanom na parkovisku, začala som sa zamýšľať nad cestami...

Ciele, trasy, cesty... Dennodenne putujeme kade tade, po cestách známych i neznámych... Pri tých neznámych sa môžeme (aspoň z časti) spoľahnúť na mapy, dopravné značenie, navigácie, kompasy, či náhodných okoloidúcich... No čo ak si chceme vytýčiť cestu nášho života? Ak si zrazu uvedomíme, že už nechceme putovať do neznáma, ale určiť si konkrétny cieľ cesty?

Mať tak pomyselnú navigáciu... Čo by sme napísali do kolónky cieľ? Šťastie? Láska? Alebo vari Peniaze? Kadiaľ by nás táto navigácia viedla? Možno by nás zbytočne ťahala po nebezpečných chodníčkoch popri vysokých útesoch prepájajúcich sa schátralými mostami... Možno by nás doviedla za cieľom najbližšou a najrýchlejšou cestou... Avšak navigácia na cestu životom nie je – ani pomyselná... Cesty za našimi cieľmi si starostlivo plánujeme a vytvárame strategické plány na ich uskutočnenie... A tak sa všetky protismery, zákazy a havárie stávajú preto, lebo sme si ich zvolili...  

Tak ako sú naše ciele našou voľbou, tak je našou voľbou i priebeh cesty za nimi... Niekto si vyberie cieľ, ktorý sa nachádza ďaleko za horizontom, no i tak za nim kráča... Putuje strastiplnými cestami, no jeho kroky sú premyslené a rozumné... Možno sa stretne po ceste s neprajníkom, či protivníkom, no obíde ho... Dakto sa vydá len toď za roh a aj tak šlápne do jedinej mláky na ulici.

A tak si putujem svojou životnou cestou... Cieľ som si vybrala, no zvoliť správne kroky nie je jednoduché... Občas spravím prešľap. Niekedy sa zakopnem. No snažím sa vyhýbať otvoreným kanálom, pretože sú miesta, z ktorých niet cesty späť. Sú kroky, ktoré smerujú opačným smerom a tým sa náš cieľ stáva nedosiahnuteľným... Predsa len, náš čas na putovanie je obmedzený.

__________

P.S: Venované tým, ktorí prestali cúvať a kráčajú vpred.