Terezka

V zamknutej komnate Terezka spí...
Zrazu sa prebudí. Zas má zlé sny.
V predstavách po cudzích krajinách blúdi.
Horúca krv jej žilami prúdi.

Tam... V chladnej komore celé dni trávi.
V spomienkach hľadí sa do známych tvári.
V myšlienkach chaos a v srdci strach,
zamknutá v chalúpke v temných horách.

Chcela by utiecť, no má to háčik...
Schovali Terezke od dverí kľúčik.
A tak tam sedí pri obrovských dverách
slzy jej stekajú po suchých perách.

Ráno keď budí sa štebocú vtáky.
Belasú oblohu napadli mraky!
Hrdzavých dverí na okne sa chytá...
Vonku na slobodu vrúcne sa pýta!

V horách, vo väzení jej drahých pánov
vzdáva sa Terezka túlavých plánov.
Nádej a sny však stále v nej žijú!
Nikdy sa nevzdá. Hoc ju i zbijú!