Šťukám telku a tam karanténa pre popelku
Bolo nebolo, v krajine Kája Gotta a Heleny Vondráčkovej, bola raz jedna Popoluška, ktorá chcela od svojho otca, aby jej na Vianoce doniesol to, čo mu ako prvé frkne do nosa. To však ešte netušila, že sa oteckovi do nosa nabúra práve korona... A až vtedy nastalo obdobie dlouhých nocí...
Vianoce - jedno slovo spájajúce sa s nekonečnom pozitívnych emócií, blikajúcich stromčekov, baliaceho papiera, voňavých koláčikov, splnených želaní, a božieho požehnania. Tak to aspoň bývavalo doteraz. A tak niektorí z nás (hoc dodržiavali všetky možné i nemožné opatrenia, aby tomu tak nebolo) mali to potešenie a mohli tento rok spoznať úplne novú dimenziu najkrajších sviatkov roka, ktorá sa okrem depresie a samoty spája i s nechuťou do jedla, odporom ku vianočným filmom (dokonca aj k tým zlatým klasikám), túžbou po cestovaní v čase a enormným množstvom energie, ktorú však nemožno vybiť domácimi aktivitami. V ponorke, ktorá však neputuje do bájnej Atlantídy sa každou minútou zvyšuje tlak na vašej hrudi a jediným hrdinom vašich mokrých snov sa stáva osoba, ktorá Vám prešpáre nos i hrdlo a do 48 hodín Vám poskytne dlho očakávané vyslobodenie z domáceho väzenia - negatívny test.
Vianoce sú pre každú ženu hory deadlineov, ktoré musí postíhať - navariť do štvrtej, prichystať šesťdesiat rizkov a vaňu šalátu do nasledujúceho dňa, kedy príde rodinná delegácia, pripraviť darčeky pre všetky deti, vyzdvihnúť zákusky, vyžehliť šatstvo, ošéfovať logistiku vianočných návštev, atď. Ak sú však Vianoce zrazu obdobím ticha - začnú žene tieto povinnosti chýbať. Cíti len prázdno, ktoré nemá čím zaplniť. Zrazu je chladnička plná dobrôt, ktoré nemá kto jesť. Ani ona samá na ne nemá chuť. Dary sú ich príjemcom rozposlané poslíčkom a ona prišla o to najväčšie čaro Vianoc - o tú radosť, ktorú vidí na tvárach tých, ktorých chcela z celého srdca potešiť. Žiaden Mrázik, ani Marfa, ani Petronelko neuspokoja jej chuť na vianočnú rozprávku. Chýbajú jej opití strýkovia, ich nahnevané manželky, neporiadok a hluk. V nekonečnu ticha čaká, kým všetky tie pseudovianoce (pretože nič čo sa deje okolo jej Vianoce nepripomína) skončia...
Popoluškina karanténa sa pomaly končí - teda aspoň v to dúfa. Napäto čaká, kým príde čas testov, ktoré boli pred sviatkami na totálku vybookované a ona nemala možnosť sa karanténe vyhnúť. Po dlhých nociach, kedy jej ani poriadna dávka miešaných drinkov nepriniesla tuhý spánok túži po pokoji spočívajúcom v pocite, že proste môže ísť do obchodu kúpiť si cigarety alebo robiť bárs čo, čo bude iné ako sedieť doma na riti a hľadieť do steny.
Tieto sviatky boli pre mnohých iné (nie len pre Popolušku). Pre niektorých viac, pre iných menej. Ak prichádzajú v našich životoch negatívne obdobia, tak sú zrejme nejakým znamením toho, že niečo nerobíme správne alebo, že si niečo nedostatočne vážime (vtedy ich však vieme prijať a poučiť sa z nich) - ak však prichádzajú negatívne udalosti bez ohľadu na naše správanie tak je to asi len smola, ktorú nijakým spôsobom neovplyvníme - musíme sa s nimi vyrovnať - čo je naozaj veľmi ťažké - najmä ak si plno uvedomujeme, že sme si ich nespôsobili našou nezodpovednosťou, alebo našim nesprávnym konaním - a potom sa nejakým spôsobom skúsiť vzchopiť a ísť ďalej...
Popoluška sa bude musieť vzchopiť a dať dokopy, lebo čoskoro nadíde plesová sezóna a treba začať leštiť topánky na ples (tento rok pravdepodobne ešte silným dezinfekčným prostriedkom). Potom už len túžobne vyčkávať na vakcínu a tešiť sa na to, že tie budúce Vianoce už nebudú o žiadnych bublinách ani dezinfekčných mydlách ale o objatiach, stretnutiach a osobných kontaktoch.
__________
Chcem Vám len všetkým oneskorene, ale z celého srdca popriať krásne sviatky (skôr som to nedokázala, lebo som sa cítila neskutočne ukrivdená a nedokázala som prestať plakať)! Dúfam, že tie vaše Vianoce boli nefalšované a krásne, a že ste sa nachádzali v tej správnej bubline a že boli naplnené radosťou a že ste sa prežrali a užívali si to! :)
Šťastné a veselé!
