Sodofku, limošku, či malinofku?

Keď sme boli malé rozkošné dievčatká, riešili za nás dilemu obliekania sa naše matky... A tak sme mohli zotrvať v bezstarostnom živote... Mohli sme si užívať nekonečné momenty detstva a tešiť sa z komunistickej limonády... A tak, ako plynul čas a bezstarostné obdobie sa vzďaľovalo, museli sme sa naučiť obliekať samé.

S príchodom dospelosti kráča ruka v ruke i zväčšujúca sa miera zodpovednosti. Ani sa nenazdáme a narastú nám obrovské hlavy plné úloh a činností, ktoré je za potreby vykonať. Vo víre stresu a paniky strácame schopnosť pozastaviť sa...

Sú dni, kedy nie sme pripravení na starosti všedných dní... A tak stojíme pred prechodmi pre chodcov. Stojíme a čakáme, či môžeme prejsť na druhú stranu - tam kde sú naše ciele, sny a túžby...

Dá sa však kráčať neustále vpred? Možno práve to, že sme zabudli na prestávky nás obralo o množstvo energie, ktorá nám teraz chýba...

Možno je načase uvedomiť si, že sme úplne zabudli vnímať krásu okolo seba...

Zastavme sa! Načerpajme síl!

Pozastavme sa pri veciach všedných i nevšedných...

Kedy ste si naposledy užili nostalgiu pri komunistickej sodofke?

Kedy ste si naposledy len tak sadli a nechali sa objímať príjemným letným vánkom?

Kedy ste naposledy nevnímali čas?

Zastavme sa...

__________

P.S: A i keď už nie sme rozkošné dievčatká, a neobliekajú nás naše matky, ešte stále sa môžeme inšpirovať módou nášho detstva a mládi. ;-)