Rita

Nebo. Plné dažďových mrakov.
Popolník. Zberateľ zhorených špakov.
Káva sa leje po hrane pohára.
Dievčina nesmelá z dymu sa vynára.

Zlomený úsmev a zblednutá tvár,
stratený pohľad padá na bar.
Alkohol preklína!
No predsa dá si pohár vína...

Čo by len mohla dať tomuto svetu?
Je dieťa kvetov? či kreácia fetu?
Čo chce? Po čom túži?
Je ostrým tŕňom , či kyticou rúži?

Omámená vínom pomaly vstáva.
Hľadí pred seba. Ktosi jej máva.
S upreným pohľadom hľadí na Ritu.
Na kvetinu krehkú vo víne ukrytú.

Dievčina vábivá. Myseľ jej prázdna.
Spravila z mládenca tak trochu blázna.
Namiesto bozku však dostáva zbohom.
Rita sa stratila za prvým rohom...