Premeny

Ono je to vždy o tom istom.. Rok, čo rok. Zážitky, udalosti. Noví ľudia, starí ľudia... Nove miesta, i prastaré zašivárne. A niekde uprostred sme my – larvičky motýľov túžiace vykľuť sa z kukly a vyletieť smerom nahor. No čo ak nie a nie sa vykľuť?

Ak nebudeme na sebe dostatočne pracovať, môže sa stať, že nikdy neprejdeme premenou z lariev na motýle... No kde je záchytný bod premeny? Ako spoznáme, že sme sa za určitú dobu posunuli naozaj vpred?

__________

Každý rok sme o niečo starší – možno sa dokonca pokladáme i za múdrejších a zrelších... Ale akým spôsobom môžeme zhodnotiť intenzitu nášho dozrievania? Podľa výpisu z bankového účtu? Dosiahnutého vzdelania? Je vôbec dozrievanie merateľné?

Svet je zvláštne miesto... Každý chce byť najlepší... Mať najlepšie známky, najvyššiu výplatu, najviac precestovaných miest, najkrajšie nechty, najlepšie vlasy, najnovšie auto, najmódnejšie oblečenie... Ale dávajú nám tieto veci naozajstnú hodnotu? Dozrievame ak dosahujeme svoje individuálne ciele? Stávajú sa z nás na tomto zvláštnom mieste, zvanom svet, prirodzený súperi prahnúci po najlepších výsledkoch? Sme zrelší po každom prekonaní svojho suseda o krajšiu záhradku?

A tak na sebe intenzívne pracujeme. Vzdelávame sa, skrášľujeme sa, makáme na tom, aby sme sa stali zamestnancom mesiaca a pritom nám uniká jedna dôležitá vec. Každá vynaložená námaha, ktorú nemáme s kým zdieľať je zbytočná...

Môžeme mať najdrahšie auto, no čo z toho, ak v ňom nemáme koho voziť? Môžeme mať ten najkrajší dom v celom meste, no čo ak v ňom bývame sami? Nemať sa s kým podeliť o svoje úspechy a robiť veci len pre svoj úžitok nás uzamyká v kukle. Až keď začneme vnímať okolitý svet môžeme podísť procesu premeny. A až vtedy, keď začneme robiť veci pre druhých, môžu sa z nás stať motýle.

Nenechajme si náš svet obhrýzať húsenicami. Staňme sa motýľmi.

__________

P.S: Venované všetkým tým, ktorí zo mňa robia motýľa.