Ostať doma nie je pohroma!
Je to zvláštne. Ešte včera sme žili normálny život a dnes je celý svet hore nohami. A aký bude svet zajtra? V našich životoch sa objavil úplne nový druh strachu. Už nejde len o nás ako individuálne osoby ale o celú spoločnosť. Prísne pravidlá obmedzujúce našu slobodu v nás vyvolávajú zmätok. A tak sme sa ocitli v úplne novom rozmere života - v neistote. V akejsi kocke, z ktorej sa nevieme dostať von...
Pravidelne sledujeme ten obrovský tok informácií a aj napriek neustálemu a zodpovednému študovaniu situácie nie sme dostatočne informovaní... Naše všedné dni sa zmenili od základu. Žiadne nakupovanie, kávičky, stretávanie s kamarátmi, akcie... Dni, ktoré boli nabité množstvom všakovakých činností sú zrazu akési dlhé. Hľadajúc spôsoby ako zalatať všetky tie diery čo ostali po starých dobrých časoch, sa meníme na nový druh človeka - "homo sapiens nekontaktus". Aké následky na nás bude mať práve prebiehajúca prítomnosť?
__________
Bola raz jedna žena. Tak ako iným ľuďom v dobe pandémie COVID-19, tak i jej život sa obrátil na ruby. Táto žena bola absolútna extrovertka a zrazu ju okolnosti donútili ostať doma. Nikdy predtým nestrávila doma toľko času. Jej bežný deň obyčajne začínal v skorých ranných hodinách a končil neskoro večer. Po práci zvykla vždy obehať svoje kamarátky alebo sa vybrala na kávu hoc i sama so sebou. Voľný pohyb bol to, čo ju držalo pri živote, čo jej dávalo energiu a čo ju napĺňalo. A zrazu dobré časy skončili a ona sa ocitla zavretá medzi stenami svojho domu na vidieku, kde ju išiel šľak trafiť. Prvé dni domácej karantény brala situáciu ako niečo, čo sa čoskoro skončí a ona sa bude môcť vrátiť do starých koľají. Čítala množstvo kníh, ušila pár rúšok, varila, upratovala a prežívala dni, ktoré boli na jej vkus až príliš monotónne... Každý deň pozorne sledovala spravodajstvo a študovala rozličné informácie o momentálnom stave. Situácia sa vyvíjala tak nepriaznivo, že si začala uvedomovať jeden príšerný fakt: Staré dobré časy sa len tak skoro nenavrátia. Pomyslenie na dlhé dni strávené doma ju absolútne ničili. I keď mala homeoffice a na celé dni si vytvárala množstvo aktivít, stále jej čosi chýbalo. Nedostatok osobného kontaktu z nej spravil akúsi zem nervozity, pod povrchom ktorej sa zhromažďovali stres a negatívne myšlienky. Bola len kúsoček pred výbuchom... Jedného večera sa rozhodla, že si spraví typický piatkový večer prispôsobený momentálnej situácií. Obliekla si veci ako na party, namaľovala sa, zaplatila vstupenku na online prenos dobrého techna, zhasla svetlá, zapálila vonné sviečky rôznych farieb a zapla skype. Popri videohovoroch tancovala a upíjala z Prosecca, ktoré otvárala bez otváraka na víno a porezala si počas toho celú ruku. Z počiatku sa naozaj bavila. Keď došlo Prosecco vytiahla zo skrinky ďalšie víno. V zápale hudby a vína zrazu na ňu prišiel tlak. Predstavila si, že by život mohol takto ísť ďalej... Doma. Bez osobného kontaktu... Bez objatí od kamarátov, bez bozkov od milovaného, bez topánok a kebelky, bez sladkého pachu spotených tiel, bez zimy po ceste domov. Začala plakať. Tak hystericky a šialene akoby urgentne potrebovala kazajku. Po pár telefonátoch sa trošku ukľudnila. Asi potrebovala dostať zo seba všetok ten strach, ktorý sa v nej nazbieral. Nešlo pritom len o strach z akéhosi vírusu, o ktorom i keď veľa čítala, vedela len málo na to aby to uspokojilo jej potreby, ale i o prirodzený vnútorný strach o všetko, čo milovala - čo sa vlastne v ten moment premenilo na úplnú paranoju. Podporená dobrými slovami od dobrých ľudí išla spať. Bolo to prvýkrát v jej živote, kedy neabsolvovala cestu domov... Len si ľahla do postele spracovávala všetky tie zvláštne pocity... Uvedomila si, že jej svet sa síce mnohými okolnosťami zmenil, ale ľudia v jej svete ostávajú takí akí boli. Stále v nich môže nachádzať podporu a lásku aj napriek tomu, že jej ju v nasledujúcom období budú dávať najavo trocha iným spôsobom ako osobným kontaktom. A čo sa týka náhrady za svoj bujarý spoločenský život, rozhodla sa, že bude viac aktívna a bude sa venovať svojmu osobnému rozvoju - veď kedy bude na to vhodnejšia príležitosť ako teraz? A tak si žije vo svojej kocke. Dennodenne voláva so svojimi milovanými, veľa číta, učí sa šiť, sem tam cvičí a venuje sa všetkým veciam, ktoré dlhé roky odkladala na neskôr. Pritom pevne verí, že všetku tú sociálnu energiu, ktorá sa v nej momentálne zbiera, bude mať možnosť vypustiť von, keď príde na to vhodná doba. A že to bude rošambo!
__________
Svet sa behom okamihu úplne zmenil - avšak práve preto je nevyhnutné hľadať také východiská, ktoré budú čo najvernejšie kopírovať všetky naše bežné nevyhnutnosti života. Sociálne siete a telefóny sa stali jediným spôsobom ako si prejavovať blízkosť a náklonnosť. Stali sa náhradou za objatia a bozky a množstvo iných vecí, bez ktorých sme si nevedeli predstaviť život. Mnohé z týchto veci sme brali ako samozrejmosť a zrazu je to ťažko dostupný tovar. Jediným východiskom je hľadanie nejakej alternatívy, ktorá nám umožní žiť i napriek momentálnej situácií plnohodnotný a krásny život.
__________
Každý si dnes nesie svoj kríž... Na svojich ramenách nesieme svoj strach a ťažkopádne sa škriabeme až vysoko na horu Sinaj aby sme mohli v ďalekom horizonte vidieť optimistické vyhliadky našej budúcnosti. Ale na to, aby sme vedeli uniesť tento kríž, musia sa z nás stať gnostici. Musíme reálne a hlavne racionálne prihliadať na aktuálnu situáciu, lebo inak sa na vrchol nikdy nedostaneme a čo je ešte horšie, ostaneme v tieni obrovskej kopy strachu a depresie.
__________
Napokon treba zhodnotiť fakt, že to čo sa deje okolo nás sa týka všetkých, bez ohľadu na vek, rasu, sexuálnu orientáciu, vierovyznanie, zamestnanie atď. Je to celospoločenský problém, ktorý môžeme eliminovať momentálne len prísnym dodržiavaním všetkých prijatých opatrení. Nastal čas myslieť trošku menej na svoju rozkoš, ktorú prežívame pri stretnutí s milovanými osobami a "obetovať sa" za celoplošné dobro.
Preto, ak urgentne nepotrebuješ nakupovať, nenakupuj. Ak môžeš pracovať z domu, daj si homeoffice. Ak si prišiel z epicentier nákazy, dodržuj karanténu. Ak ideš von, nos rúško. Napokon práve tieto opatrenia robíme pre tých, ktorí môžu na našu nezodpovednosť doplatiť životom. Robíme to pre našich starých rodičov, pre rodičov, ale aj pre kamarátov so slabou imunitou, či pridruženými chorobami a v neposlednom rade i pre seba samých...
Spolu to zvládneme!
__________
P.S: Venované všetkým, ktorí prežívajú ťažké obdobie z dôvodu zníženia sociálneho života (viem ako sa cítite). Pevne verím, že keď prejde nevyhnutná doba na to, aby sme sa aspoň do nejakej miery mohli vrátiť do normálu, tak si to všetko vynahradíme! V zmysle hesla, čo Ťa nezabije, to Ťa posilní, posielam veľký pozdrav z mojej domácej kocky! :)
