Vysoká sukňa a fasádni majstri

Keď nás bolí hlava strelíme si tabľetku... Ak však pociťujeme bolesť raneného srdca, nevieme akým spôsobom ju máme tlmiť.

 

Tí odviazanejší siahajú po drogách a alkohole, tí menej odvážni možno po antidepresívach... Daktorí berú všecko čo im príde pod ruku... No čo máme robiť ak nechceme zachádzať do krajností?

Utlmovanie prostredníctvom rozbíjania sa omamnými látkami končia zväčša ešte väčšou depkou (možno i trapasom, či novou bolesťou). Antidepresíva sa môžu postupne premeniť na malé farebné bobuľky, ktoré budeme hltať ako lentilky... Kde je teda správna cesta?

Ak je pre nás cvokár príliš silné kafé skúšame to u kamarátov a iných foriem spriaznených duší – ale koniec koncov zistíme, že i tí majú podobné trable ako my...

A tak sa utápame v tichosti v svojich stavoch... No čo ak to vôbec nemáme za potreby? Čo ak si vlastne najviac ubližujeme sami, pretože si veci moc pripúšťame a nevieme prehrávať? Čo ak sme len moc presraní (rozmaznaní, fajnoví)?

__________

Občas sme možno až príliš premotivovaní a ovplyvnení tým, čo vidíme všade naokolo... Samé americké úsmevy a spokojné tváre v nás môžu evokovať pocit, že sme jediní široko ďaleko, kto má zranené city... Pravdou však ostáva fakt, že nikdy nevieme čo sa za tou ktorou usmievavou tváričkou ukrýva...Tak ako to, že má niekto tričko či prívesok s nápisom „pain“ ešte stále nemusí znamenať že práve prežíva bolesť.  Koniec koncov, žeprí každý nosí svoj „kríž“...

__________

Existuje jedno rečenie: „Zranené srdce sa zmieri len tak, že začne utešovať iné zranené srdce.“

(neexistuje – teraz som ho vymyslela)

__________

Ako sa teda máme vyliečiť z rán, ktoré máme na srdci? Možno to chce len iný uhol pohľadu. Predsa len by mala každá akcia vyvolať reakciu... Čo ak dostávame rany priamo do srdca práve preto, aby sme niečo vykonali? Aby sme mali zámienku robiť niečo nezvyčajné?

Proste treba všetku tu energiu ktorú venujeme svojej bolesti preniesť niekam, kde bude užitočná... Utápať sa v sebe samom je asi tak prospešné ako brať drogy... Ale podávať slamku topiacemu sa môže byť záchrana dvoch sŕdc jednou slamkou...

__________

V podstate sme všetci ako budovy v meste... Niektorí z nás už dostali novú fasádu, zatiaľ čo iní zostávajú ošarpanými squatmi... Možno len každý z nás potrebuje niekoho kto ho dá do pucu... Niekoho kto mu zreštauruje fasádu, namaľuje okná... Niekoho, kto zakryje všetku tú bolesť.

Tak teda šup šup! Postaviť sa a činiť sa!

__________

P.S: Venované fasádnym majstrom (v zmysle latačov zlomených sŕdc, ktorí majú sami zlomené srdce). :)
P.S2: Venované všetkým odvážným ženám, ktoré nosia oblečenie nelichotivé k ich postave! :D :D (viď moj holý pupek :D )