NOVÉ AKTUALIZÁCIE DOSTUPNÉ

Žijeme vo veľmi zvláštnej dobe... I keď by sa malo ľudstvo postupne posúvať vpred, opak je pravdou. Áno, vedecký a technický pokrok ide dopredu nehoráznou rýchlosťou, no čo my? My ľudia. Pokračujeme v evolúcií? Alebo protestne stagnujeme?

Za hlavný rozdiel medzi človekom a zvieraťom sa zvykne považovať naša inteligencia... A práve s našim rozumom sa spája i naše cítenie a existencia pocitov. Náš mozog dokáže uložiť kvantá informácií. No nestráca tým úložný priestor pre pocity?

Človek je ako počítač... Jeho osobnosť sa skladá z jednotlivých diskov a úložných priestorov, ktoré sú zaplnené rôznymi aplikáciami a programami. Všetko má svoje miesto, svoj význam a svoju funkčnosť. Očividne najmenej problémový disk z „môj počítač“ je disk E – egoizmus. Neviaže sa na žiadne podporné aplikácie a funguje i bez upgradeu... Je dôležité myslieť na seba, svoje ciele a svoje sny... No je otázne, či tým nestrácame viac ako získavame...

Všetci sa chceme mať dobre. Chceme si zabezpečiť svoju prítomnosť i budúcnosť... Práca sa stáva pre nás dôležitým faktorom existencie. Čím viac chceme, tým viac pracujeme. Čím viac pracujeme, tým menej máme čas pozerať sa okolo seba... 

Škatuľkujeme sa do skupiniek a všetkých odlišných, či nehodiacich sa odsúvame na vedľajšiu koľaj. Uzatvárame úzke kruhy, do ktorých má povolený vstup len elita... Každý kto nezdieľa naše názory a presvedčenie sa pre nás stáva menejcenným...

Snažíme sa za každých okolností skvelo pôsobiť. Vytvárame svoje dokonalé ja, ktoré potom vešiame na sociálne siete a v očiach priateľov a známych sa z nás stávajú celebrity. O jednom vravíme, no druhé konáme. 

Uznávame isté hodnoty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Dbáme na to aby sme boli zásadoví. Počúvame baladické piesne so silnou pointou bez toho, aby sme sa nad ňou zamysleli... A pritom by nám mohla byť inšpiráciou.

Pri všetkej tej snahe stať sa dokonalými jednotkami existencie však zabúdame na to, že aktualizácie sa dajú stiahnuť, len ak budeme pripojení na wifi... Ak nevytvoríme medzi sebou podpornú sieť, ktorá bude prepájať jednotlivé počítače, nikdy z nás technické výdobytky nebudú. Ak aj budeme mať dokonale pretriedené priečinky a plný disk peckových aplikácií, vždy bude niekto, kto môže byť lepší... No ak budeme navzájom zdieľať naše pokroky, staneme sa podporným systémom pre budovanie dokonalej siete, tvorenej dokonale zaktualizovanými jednotkami.

Toď som išla z nemocnice. Kráčala som vydláždeným chodníkom a uvažovala nad každodennými dilemami.... Cez všetkých tých uponáhľaných ľudí a babkami o barlách som si v diaľke všimla malú oblú osôbku. Ako som sa približovala a videla ju ostrejšie, došlo mi že plače. Stála tam v strede chodníka, uplakaná a zúfala a ľudia sa okolo nej pohybovali akoby neexistovala...

Keď som sa konečne cez dav uponáhľaných ľudí a babiek o barlách dostala k dievčine, nedalo mi to. Chytila som ju za ruku. V jej stisku som cítila, že ma prijíma. Nepýtala som sa, čo sa jej stalo... Objala som ju a povedala, že všetko bude dobré. Po asi trojminútovom objatí sa mi dievča pozrelo do očí. Rozplakalo sa ešte viac a začalo úprimne ďakovať. Cítila som, že sa jej uľavilo. Cítila som, že som pomohla niekomu kto to potreboval. Pomoc je niekedy o malých gestách, ktoré majú veľký význam. Onedlho prišiel k dievčaťu jej priateľ. Usmiala sa na mňa a išli sme obe svojou cestou.    

V Talmude sa píše: „Ak pomôžeš jednému človeku, pomôžeš tým celému svetu.“ Začnime si pomáhať. Zachránime svet!