Nálezy a straty, aj staré kabáty.

som nasratá
ľen bolesť a strata
po koľená blata
nejaká záplata
jedine kravata
kabelka zlatá
bunda opratá
poľefka ohriata
__________

Sú dni, ktoré sú úplne nevšedné. Ale je aj kopec takých dní, ktoré nie sú ničím výnimočné. Sú roky, ktoré hodnotíme ako šťastné, či úspešné. Avšak raz za čas sa objaví taký rok, kedy je to proste celé zle. Hovorí sa, že čo nás nezabije, to nás posilní - a tak by sme po ťažkom roku mali byť dostatočne silní, aby sme prekonali akékoľvek prekážky a nástrahy ruky osudu. Alebo?

__________

Bola raz jedna žena, ktorá neskutočne milovala všetku tú hara-varu okolo nového roka. Každoročne starostlivo dbala na to, aby bolo na oslavu posledného večera v roku všetko tip top, a aby tento večer bol naozaj už len takou čerešničkou na torte pred príchodom toho nového. Ešte viac ako oslavy Silvestra však milovala ten pocit, že všetko môže začať odznova. Verila, že prvým januárom sa z nej zmyjú všetky hriechy, a že bude môcť urobiť hrubú čiaru za svojou minulosťou. Plná energie a odhodlania sa chopila svojho osudu hneď od prvých dní jeho začatia. Proste to po tom novom roku všetko šlo nejako lepšie. Hladko, jednoduchšie a pohodlnejšie. Každý rok sa to opakovalo. Veselá nálada sa na sklonku posledných dní roka vystriedala s ešte veselšou a optimistickejšou.

I teraz sa už blížil koniec roka, ale všetko bolo zrazu také ponuré a chladné...

Bol 31.december 2021, keď sa nepokojná žena po dlhom prevracaní v posteli rozhodla, že už v nej nevydrží ani sekundu. A tak sa ráno o tretej posadila na posteľ a s tupým pohľadom hľadela do okna, kde sa odrážali svetlá z vianočnej výzdoby. Kedy vlastne prešli tie Vianoce? Ani si nestihla uvedomiť, že nejaké boli. Posadila sa za kozmetický stolík a hľadela priamo do tváre tej žene, ktorá bývalá taká rozžiarená a veselá. Kde zmizla? Kruhy pod očami a obrovský beťár na brade a ako bonus ešte jeden presne vycentrovaný medzi obočím. Mastné vlasy a pokožka suchá ako šmirgeľ-papier. Som to vlastne ešte vôbec ja? Po krátkej emo-chvíľke sa rozhodla, že ide aspoň upratať na koniec roka. Po vkročení do obývacej izby ju nemilo prekvapila mŕtva rybka Filoména (po domácky "Fiľa"), ktorá pravdepodobne vyskočila z akvária (môžeme sa domnievať, že to bola samovražda). Rybu nabrala na lopatku a neformálne ju pochovala v záchode. Už ani zvieratá ju nemajú rady. Pomyslela si. Okolo piatej sa rozhodla, že začne vypekať slané jednohubky na Silvestrovský večer, pričom z prvej dávky jej vytiekol syr z lístkového cesta a druhá prihorela. Už nie som ani dobrá kuchárka... Po odpečení pečiva sa rozhodla, že ešte operie a vymení obliečky, aby predsa len v tom novom roku bolo všetko na poriadku... Keď však otvorila okno aby vyvetrala dnu sa začal valiť tuhý a ťažký dym z komína podaktorého suseda. Zadymená, unavená a nešťastná si sadla na gauč. Chcela si dať drink, aby trocha pozdvihla svojho kysuckého ducha, ale nejako jej nešiel na chuť. Chcela si vťapiť aspoň jedného malého ľexaurína, aby sa jej uľavilo a aby si mohla ísť ľahnúť, ale nedalo sa. Niečo ju neustále brzdilo v tom, aby mohla konečne presadnúť na svoj klasický mod. Prilepená na gauči s ponurými myšlienkami začala plakať. Ani plač však nedokázal nejakým spôsobom uľaviť je duši. Čo sa to so mnou deje? Keď ešte zmeškala omšu a trepala sa nadarmo do kostola, povedala si, že čo je veľa to je málo. Deň blbec - alebo ukončenie roka v duchu atmosféry priemerného dňa tohto hlúpeho roka.

Na sklonku dňa si opäť sadla k zrkadlu. Pozerala na svoju zničenú tvár. Som to vôbec ja? Áno som. Pousmiala sa a začala si v hlave preberať všetky tie udalosti, ktoré sa stali v tomto prekliatom roku. Tak veľa stratila. Akoby sa ani nedalo na nič iné myslieť, ako na všetky tie straty, čo tento rok priniesol. Ešte prednedávnom mala fantastického priateľa, ktorého tak milovala. Kde je? Ako sa asi má? Už sa nikdy neozval. Ešte pár dní dozadu držala ruku svojmu poslednému dedovi, ktorý jej bol ako otcom. Včera jeho duša naveky odišla do neba. Ešte na začiatku roka chodievala tak rada do práce. Zrazu je práca miestom, ktoré možno nazvať výbuchom sopky plnej nervov, stresu a negatívnych emócii. Kedy bola naposledy na akcii? Tak hrozne je chýba kultúrny život... Večierku o ôsmej, to nemala hádam ani v rannej puberte... Ako tak uvažovala nad všetkými stratami, zrazu si uvedomila jeden dôležitý fakt. Keď sa niečo stratí, tak po tom predsa ostane prázdne miesto a to sa vždy nejako zaplní. Veď aká by to bola rovnováha? Pociťovala prázdnotu, ktorá sa však mihom sekundy zmenila na nešpecifikovateľný druh naplnenia a radosti.

Začala si spájať straty s nálezmi. Hoci mala chujový deň, celý jej ho predsa spríjemňovali super ľudia na telefóne - ten v poho sklár, čo vždy napíše niečo, čo jej vyčarí úsmev na tvári a upokojí jej nerfy- a ujetý skejťák z hlavicoch, ktorý pľaská úplne bomby, no aj ju poľutuje, keď treba. Síce je smrť milovaného starého otca veľmi smutná, ale na druhej strane bola pri ňom celý čas jeho rodina, ktorá ho pevne držala za ruku až do poslednej chvíle. Hoci so smrťou prichádza aj veľa povinností a vybavovačiek, všetko išlo vďaka ústretovému a ochotnému personálu ako po masle. Nehovoriac o obhliadkovom lekárovi, po ktorého slovách jej ihneď prestali tiecť slzy, pretože boli také útešivé a pekné a jeho príjemná aura zaplnila náš smutný dom. Hoci stratila muža, o ktorom si myslela, že bude ten do konca života, našla kopec nových kamarátov, ktorí sú pripravení poradiť, aj posrandovať, aj pľeco na vyplakanie ponúknuť. A vždy tu boli pre ňu aj jej starí kamaráti a kamarátky, ktorí jej život naplňovali zábavou a smiechom, ale s ktorými bolo vždy možné porozprávať sa o strastiach a starostiach života nášho každodenného. Nehovoriac o úžasnej rodine, v náručí ktorej nikdy nebola opustená a vždy sa mala na koho spoľahnúť. Síce bola pracovne vyťažená, ale ako inak by nabrala odvahu na to, aby urobila zmenu a našla si inú prácu?

Za každou jednou stratou sa nachádza aj nový nález. A tak sa táto žena zmierila s ťažkým rokom 2021 a rozhodla sa ísť s úsmevom do roku 2022. Veď napokon 2+0+2+2 je 6 a to je deliteľné dvoma a je to 3ka a tá symbolizuje zrod niečoho nového! A napokon nikdy nemôže byť tak zle, aby nemohlo byť lepšie.

 __________

Nuž nové roky sú vždy výzva a tie staré sú vždy dôkazom toho, ako dokážeme pokoriť všetky tie neľahké nástrahy ruky osudu. A hoci každý z nás o niečo prišiel, vždy je niečo, čo tú stratu nejakým spôsobom nahradí a zaplní prázdnotu. Možno sa nám podarí nájsť v starej kabelke alebo v zimnej bunde päť euro zapatrošených z minulého roka. A možno ani nie. Ale určite budeme vo všetkých ťažkých časoch obklopený kopou skvelých ľudí, ktorí nás budú podporovať a pomáhať nám, ako aj my budeme nápomocní tým, ktorý majú práve nejaké trabľe. Sme ako anjeli, všetci máme na chrbte pomyselné krídla aby sme mohli držať ochranu nad tými, ktorí to potrebujú.

__________

A tak si obliekam flitrované šaty, ligotavý sveder a idem aspoň malým pohárikom šampanského pripiť na všetkých tých, ktorých mám rada! Budem pripíjať na to, aby sme boli všetci v novom roku zdraví a hlavne aby sme mali vo svojom okolí dobrých ľudí - aspoň takých skvelých akých mám ja - pretože bez nich by som to nikdy nezvládla. Ďakujem! :)