Ten kto v práci bojuje, ten raz trpko oľutuje
V práci strávime asi tretinu života (podaktorí podstatne viac, iní zas oveľa menej). Je proste každodennou súčasťou našej všednej reality. Zdroj nie len peňazí, ale aj nálezisko nových kamarátstiev, útočisko pre našu kreativitu a v nepodstatnom rade aj dejiskom množstva problémov.
_________
Bolo, nebolo, bola raz jedna žena... Ako (takmer) každá žena v jej veku a postavení, i ona bola odkázaná na to, aby si nejakým spôsobom zarobila na živobytie. Po dlhoročnom úsilí sa jej podarilo zamestnať sa vo fantastickej švédskej firme. Bola to práca snov plná božských benefitov. Okrem iného natrafila aj na jeden naozaj výnimočný prínos, a tým bol fantastický kolektív. Hoci sa podmienky v práci časom zhoršovali, neustále ju poháňal vpred pocit, že ide do práce nie len zarábať peniaze, ale taktiež si pokecať so svojimi kolegovcami, ktorí sa pre ňu časom stali skôr kamarátmi. Pracovné podmienky v práci sa začali komplikovať rôznymi okolnosťami. Asi po roku vo vysnenej práci sa tejto žene stalo niečo naozaj mizerné - dostala zápal vnútorného ucha. Okrem iných problémov boli zdravotné ťažkosti spájané so stratou rovnováhy a krvácaním z ucha. Napriek tomu sa však táto žena rozhodla, že bude ťahať homeoffice, pretože inak by mohla spôsobiť starosti svojim kolegom, ktorí by museli robiť jej agendu. Keď choroba prehrmela, nastali opäť na chvíľu lepšie dni. Časom sa vo firme vymenilo vedenie a tým pádom prišli aj rôzne nové úlohy. Množstvo z nich bolo zbytočných a nelogických ale v snahe podporiť kolektív sa táto žena rozhodla, že ich proste bude vykonávať podľa predstáv svojho nadriadeného. I na túto fantastickú švédsku firmu doľahla pandémia covid-19. Prepúšťanie zamestnancov znamenalo pribudnutie nových pracovných povinností za pôvodný plat. Pochopiteľne to tak bolo aj v iných firmách a tak táto žena proste pracovala. Okrem práce sa navyše v tejto fenomenálnej firme začal čas žalovania, intríg, argumentov a obhajoby. A tak pracovala táto žena v práci, aj doma. Používala svoj vlastný telefón a notebook. Ako prišla jeseň, tak sa tejto žene začali vracať problémy s vnútorným uchom. Napriek neskutočným bolestiam však i naďalej pracovala. Jedného večera, keď sa zvierala v bolestiach, jej volala kolegyňa skrz nejaké pracovné veci. Nejakým nedopatrením sa stalo, že v nerve kolegyňu odbila. Nesmierne ju to trápilo. Celodenné konverzácie, ktoré sa týkali len práce, absolútne zničili benefit dobrého kolektívu. Z každej správy, ktorá jej blikla na mobile sa stala nočná mora. Všetkých svojich kolegov mala veľmi rada, avšak všetko to (nezaplatené) pracovanie vo voľnom čase ju začínalo naozaj ubíjať... A hoci sa bála, že príde o náklonnosť svojho skvelého kolektívu, začala prácu vykonávať striktne len v pracovnom čase. Spočiatku chodievala domov s veľmi malou dušičkou. Časom sa však utvrdila v tom, že veškeré poobedné vyvolávačky a riešiačky proste dokážu počkať do nasledujúceho dňa. Smutným faktom bolo, že jediný, kto si naozaj užíval benefity dobrého kolektívu na tomto oddelení bol pán manažér, ktorému odpadlo množstvo jeho povinností. Však načo robiť, keď to ošéfujú jeho ľudia? Náklonnosť svojich kolegov táto žena nestratila. Sú to proste kolegovia - nie priatelia. Kolegov si človek nevyberá. Trávi s nimi čas, pretože je to súčasťou jeho pracovnej existencie. Môže sa stať, že si vypestujeme pekný kamarátsky vzťah aj na pôde nášho zamestnania - avšak ten má byť mimo pracovnej doby a venovaný úplne iným činnostiam ako preberaním harmonogramov mítingov. A tak si žije táto žena ďalej. Má fantastický kolektív - ľudí, ktorých si váži a má ich rada. Ale nie natoľko, aby s nimi pracovala vo svojom voľnom čase. Koniec koncov, ak už toho voľného času bude viac (a ak to epidemiologická situácia dovolí) - tak bude skvelá príležitosť stráviť s nimi čas napríklad na nákupoch alebo pri pive.
__________
Naša práca je tak trocha boj o prežitie. Predsa len nám poskytuje prostriedky na naše krásne a luxusné životy. Ale čo ak na ten život neostane čas?
Mať dobrý kolektív je naozaj pekné, avšak na druhej strane byť nejakým psychickým otrokom pracovného kolektívu je ubíjajúce. Život je naozaj krátky. Jednu tretinu života spíme, druhú trávime v práci a do tej tretej nám treba povtískať všetky tie krásne veci ako rodina, láska, cestovanie, vzdelanie, koncerty, atď. Mať striktne vyhradený čas pre prácu a oddych neznamená, že sme lajdáci, alebo lenivci. Znamená to, že si vážime život, ktorý žijeme, a že ho nechceme premárniť.
__________
P.S: Venované všetkým tým, ktorí momentálne prežívajú ťažké obdobie v práci...
P.S2: Venované mojim fantastickým kolegom.
