Katarína

Dlhé lúky, dlhé polia,
ktoré iba blázni skolia.
Na samom konci dlhých polí
Katarína pyšne stojí.

Dlhé polia, dlhé lúky,
obklopujú silné buky.
Pri poslednom silnom buku
Katarína je v klobúku.

Silné buky, dlhé rána.
Zamknutá je stále brána,
za ktorou jej život čaká.
Musí však poraziť draka.

Za tou bránou, za tým drakom,
začne veriť aj zázrakom,
lebo i keď sa to nezdá,
šťastná veru je jej hviezda.

Všetko dobré ju len čaká,
už len zabiť toho draka.
Možno ten drak len v nej spí.
Možno, sú to výmysly.

Ani dlhé polia, ani dlhé lúky,
ani brány, ba ani silné buky.
Iba Katarína sediaca pri knižke,
mysliac na príbeh o mníške.

Hlavou jej víria tisícky nápadov,
kde na to chodí, to mi je záhadou.
Dnes vstupuje do tretej dekády života,
že to bude pestré, tak to je istota.