Kdeže sú tie časy, keď nešediveli vlasy?

Stáva sa to rok za rokom?
V podstate s každým krokom!
Či bdiem, či v spánku hlbokom?
V období sucha i vody žblnkotom!
Keď ide do tuhého, city idú bokom?
To ako upadám vidím voľným okom!
Vzchopím sa, či zapijem to mokom?
Stratená vo svete širokom!

__________

A bolo to tam! Niekde medzi asi centimeter a pol dlhým odrastom nových vlasov, ktorý sa kontrastne bil s mojou pyšnou ryšavou hrivou sa objavil šedivý vlas... Staroba? Alebo skúsenosti? Strach? Alebo čas na nové výzvy? Hovorí sa, že čím viac sme ošľahaní životom, tým sme silnejší a vyzretejší ľudia. A tak sa práve vďaka rôznym ťažkým životným situáciám stávame odolnejší voči vonkajším vplyvom tohto krutého sveta. Avšak čo ak nás práve naše skúsenosti robia slabšími? Posúvajú nás naše pády a prekonané prekážky hore? Alebo dehonestujú našu dušu?    

Je všetko zlé na niečo dobré? Ako veľa rán nám môže uštedriť náš osud, aby sme nestratili silu a vôľu pokračovať vpred? Máme s hrdosťou nosiť šediny na vlasoch ako vizitku našej skúsenosti, alebo ju máme skryť pod nános vysoko-krycej a krikľavej farby?

__________

Kde bolo tam bolo, v miestach, kde sa ani jedna diskotéka neobišla bez bitky a kde sa proti tuhej zime bojovalo borovičkou, žila jedna žena. Napriek svojmu nie až tak vysokému veku sa považovala za skúsenú a ostrieľanú osobnosť. Nie preto koľko borovičiek zvládne vypiť, ale najmä preto, že po mnohých životných ranách ešte stále vládze ísť na nebezpečnú diskotéku. Po tom, ako jej na miliónkrát zlomené srdce schytalo ďalšiu ranu sa rozhodla, že začne opäť žiť. Za pomoci starých a overených lepidiel na srdce, akými sú napríklad nová farba na vlasy, internetové zoznamky, šialené a bezhlavé nákupy ešte šialenejších a bezhlavejších handier a doplnkov, sa cítila pripravená začať odznova. Nastal čas na randenie. Snažila sa vyvarovať všetkým chybám z minulosti, a tak si vyberala len takých adeptov, o ktorých si je na sto percent istá, že jej prinesú do života niečo pekné a hlavne dlhodobé. A tak sa už behom pár dní našla síce malá, ale teoreticky dokonalá škála tých najzaujímavejších typov mužov, pochádzajúcich z blízkeho okolia, ale aj obrovskej diaľky. Zoznamovanie sa mohlo začať. Jeden muž bol krajší ako druhý a každý ovplýval nejakou vlastnosťou, ktorú absolútne zbožňovala. Výrečnosť, inteligencia, rozhodnosť, ale aj spontánnosť, citlivosť, či bláznivosť. Po dlhom období, počas ktorého nemohla na muža ani len pomyslieť sa preniesla sa do starých dobrých časov slobodného punku, kde bolo všetko nemožné možné a hranice prakticky neexistovali. Nové časy priniesli i nový pohľad na umenie, o čom ju presvedčila výstava Stana Masára: "Ako čítať skutočnosť?". Staré podniky, ktoré smrdeli savom boli plné intenzívnych vôní, zábavy a nekontrolovateľných diskusií o všetkom. Miesta, na ktoré by sa hanbila čo i len vstúpiť zrazu prestali byť tabú. Po pár príjemných stretnutiach, na ktoré by za obyčajných podmienok zareagovala zaláskovaním sa, začala cítiť nesmierne úzkosti. Akoby sa z jej duše úplne vytratilo "zsa zsa zsu". Žiadne motýliky v brušku? Nešlo o to, že by ten čas nebol príjemne strávený, alebo, že by sa cítila nekomfortne alebo zle. Niečo tomu proste chýbalo. Ako sa mohol z tak emotívnej ženy vytratiť tak silný cit, ako rozklepané koľená a zapýrená tvár pri spomenutí si na muža? Tak moc by chcela upadnúť do stavu hlbokej a nekonečnej lásky, avšak žiaden z bozkov už nechutil ako jahodová pena. Možno minula všetky voľné pokusy na lásku. Ktovie koľko lások môže mať človek za jeden život? Alebo bolo jej srdce už tak sklamané, že sa bálo otvoriť sa novému potencionálnemu riziku? Môže byť vidina bolesti väčšia a silnejšia ako vidina lásky? Uväznená v nekonečných a chaosom opradených myšlienkach sa začala pozerať na veci z inej stránky. Uvedomila si totiž, že jej už nemožno ublížiť tak, ako doteraz. Predsa len nám naše skúsenosti a prežité pády, dávajú kopec síl na to, aby sme sa z nich vždy a znova postavili na rovné nohy. Mala obavy z niečoho úplne iného. Bála sa, žeby dokázala niekomu ublížiť takým spôsobom, akým bolo ublížene jej. Nechcela si ani len predstaviť, že by niekomu mohla spôsobiť ranu hlbokú ako Mariánska priekopa a tak sa radšej od všetkého dištancovala. A hoci možno spôsobila istú bolesť, keďže už nastúpila na vlak vedúci do stanice "new love" a nečakane z neho vystúpila hneď na prvej zástavke, vždy to považovala za menší kríž ako zastaviť sa tesne pred konečnou stanicou. Rozhodla sa, že všetky tie úžasné zoznamky vymaže a bude svoj čas a pozornosť venovať niečomu takému, o čom si je stopercentne istá a čo v nej bude vyvolávať naozaj silné emócie. A hoci to možno nebudú motýliky v brušku a roztrasené koľená, možno to bude rovnako intenzívne. Možno pôjde cez víkend na tú legendárnu nebezpečnú diskotéku. Možno sa tam stretne s niekým, koho ignorovala a úplne sa od neho odmlčala. A možno jej ten niekto povie, že je fajn, že s ňou nestrácal čas a našiel si niekoho, kto oňho naozaj a reálne stojí. Nech to už bude akokoľvek, určite to bude plné zábavy, borovičiek a tanca na nesmrteľné hity Michala Davida, či iného kráľa diskoték.

__________

Hoci šedivé vlasy možno prekryť farbou, rany, ktoré sa nám hlboko vryli do srdca nie.  A tak sa môžeme stať kôpkou nedôvery, ktorá už nedokáže oddávať svoju dušu niečomu tak silnému a krásnemu ako láska. A možno na to len neprišiel ten správny čas - veď motýle v bruchu sa nedajú nevnímať - keby tam boli, možno by to bol už úplne iný príbeh. A tak je na čase predsa len si nafarbiť vlasy. 

Ak nám všetky naše zlé skúsenosti môžu niečo dať, tak nám prinajmenšom môžu nasmerovať náš pohľad tak, aby sme nemuseli byť dôvodom úpadku duše niekoho iného.

__________

P.S: Venované všetkým tým, ktorým neviem dať to, čo by chceli...