Fedora

Písala verše... Písala básne..
Básničky pretkané slovami vášne.
Písala básne. Písala mnohým...
Fedora. Dievčina z krajiny bohýň.

Písala slová... Písala vety...
Vo váze pomaly hynuli kvety.
Hynuli kvety, hynula nádej.
Vzdala sa? Nie! Písala ďalej...

Slová sa vlievali do veľkej rieky.
žblnkali myšlienky na večné veky.
Zázraky... Dejú sa? Či sú len snami?
Písala o nich celými dňami.

V ten večer zložila ceruzu z ruky...
Hnala sa na okraj kvitnúcej lúky.
A zrazu pri bare vodku si dala!
V putike , kde drsná hudba sa hrala.

Písala verše, písala básne...
Ešte viac pretkané slovami vášne.
Písala básne. Už však len jemu...
Mužovi, ktorý bol akoby pre ňu.

Možno tie básne raz zapadnú prachom...
Nedá sa Fedora zastaviť strachom!
Chvíle, čo neznajú miesto ani čas.
Chce o nich písať. Vášnivo zas.