Cítim sa všade jak v rúžovom sade

Hovorí sa, že zariekaného chleba sa najviac naješ. Možno je to pravda, možno len zhoda náhod, ale komu sa to už niekedy v živote nestalo? Nikdy nebudem fajčiť! Nikdy by som si neostrihala ofinu! Nikdy by som nekúpila tovar od pouličného predavača. Nikdy nepôjdem do kostola! A milión iných "nikdy"... A tak som zhodou okolností začala fajčiť, ostrihala som si ofinu a na ulici som si kúpila nefalšované bio vegánske perníčky od brata Krishna z nejakého budhistického kláštora.

Je až zvláštne ako ľahko si vieme byť sami sebou istí, že určité činnosti nikdy nebudeme robiť. Snažíme sa zo seba robiť pri výrokoch začínajúcich slovom "nikdy" neoblomné osobnosti s fixným názorom alebo si len chceme upevniť naše postavenie v kolektíve? Možno si len chceme chrániť naše presvedčenie a nechceme sa vymknúť spopod svojej vlastnej kontroly. Predsa len si každý za svoj život vytýči istý rebríček priorít a hodnôt, ktoré sú pre neho tie správne a chce sa nimi riadiť... A potom raz povie "nikdy" a zrazu sa až po pás brodí v močarisku neželaného bahna.

__________

Bola raz jedna žena, ktorá nenávidela rúžovú. Vždy túto farbu považovala za známku maximálnej primitívnosti a pri všetkom rúžovom, čo zbadala si predstavila takú tú umelú a preafektovanú blondínu v cukríkovom outfite a malou uštekanou čivavou v kabelke. Neznášala rúžové oblečenie, rúžovú kozmetiku a rúžové topánky. Pri pohľade na Barbie jej stúpol tlak a pri pomyslení na rúžové víno sa jej obrátil žalúdok. A tak si táto žena žila v ústraní vo svojom neutrálne zladenom domove. Jednu rúžovú vec však mala neustále na sebe. Rúžové okuliare... Na tie sa jej iritácia z rúžovej farby nevzťahovala. A že sa vzťahovať mala! Možno by sa tak u o kopec utrpenia... Ale možno ani nie.

Ženy sú ako kvety. Rôznofarebné, voňavé, rozmanité... No tie najkrajšie kvetiny na lúke zvanej Venuša sú tie zamilované ženy. Majú úplne iné farby a vôňu ako obyčajné kvety. Sú zázračné. Ale veľmi krehké a zraniteľné - takže behom okamžiku sa môžu ocitnúť na druhej strane tejto lúky.

I táto žena bola zamilovaná. Cítila sa hrozne šťastná. A taktiež začala používať jedno veľmi sebaisté stanovisko: "Už nikdy nebudem žiadneho muža milovať tak moc ako tohto!". Možno to bola náhoda. Možno to bol osud. A možno týmto tvrdením len zaklopala na dvere pánovi Zákonovi Schválnosti, pretože ani sa nenazdala a celý jej život bol v troskách. Jedného dňa totižto svojho najviac milovaného, ktorého milovala, tak moc, že si bola istá, že nikoho iného nebude nikdy tak moc ľúbiť nepristihla s inou ženou. Ešte k tomu presne takou, akú jej pripomínala rúžová farba...

Ešte viac znechutená rúžovou ako kedy v živote bola hodila rúžové okuliare o zem kde sa roztrieštili na milióny črepov. Bez pocitov a prázdna sa pohybovala po svete, ktorý už bol pokrytý prikrývkou čierneho snehu, pod ktorým sa strácala nie len rúžová ale všetky farby... Povedala si, že: "Už nikdy nebude nikoho milovať!"

Jedného dňa, po veľmi dlhej zime, opäť nastala jar a nešťastnicu, ktorá si nevedela predstaviť nič pekné zaviedla vôňa čerstvo rozkvitnutých magnólií na prechádzku do parku. A tam našla opäť svoje stratené rúžové okuliare. A opäť bola šťastná. Už nikdy si nedovolila tvrdiť, že už nikdy nebude cítiť takú lásku ako kedysi pred čiernou zimou. Samozrejme, že lásku ešte našla. V istom zmysle mala svojimi vyjadreniami pravdu. Už nikdy neľúbila nikoho tak ako muža pred tým. Ľúbila totiž omnoho viac...

Dnes jej rameno zdobí kvet magnólie - rúžovej - aby si mohla každý deň pri pohľade na seba pripomenúť, že život nie je prechádzka rúžovou záhradou, a že bez vecí, ktoré nenávidíme, by sme sa pravdepodobne nikdy nedostali k veciam, ktoré milujeme...

__________

Môžeme byť akokoľvek zatrpknutými, či sebavedomými svojimi postojmi a vyjadreniami. Môžeme byť akokoľvek sklamanými, či šťastnými, a aj tak sa môžu karty osudu s nami zahrať krutú rundičku pokru, v ktorej stratíme všetky naše tvrdo nahraté žetóny - možno práve na úkor niekoho, kto vsadil len minimálnu stávku. Nech už to bude akokoľvek, držať sa pri zemi a nepredbiehať udalosti je to jediné, čo nás môže zachrániť od riadneho pádu na hubu. Ale tie rúžové okuliare - tie si nechajme.

Veď  kto neverí, ten neuzrie...

Kto neriskuje, ten nezíska...

Kto neskúsi, ten nestíska...

__________

Hovorí sa: "Nikdy nehovor nikdy!"

__________

P.S: Venované všetkým ženám, ktoré si mysleli, že to najlepšie už mali... Nie! To najlepšie ešte príde. :)