Čerešňe, Čerešničky

Sme ľudia... Neustále sa vyvíjame a posúvame vpred? Alebo? V poslednej dobe sa mi často stáva, že sa na ulici strácam... Nie preto, že by som bola dezorientová, ale preto, lebo sa zrazu ocitnem na mieste, kde všetci vyzerajú tak isto... Zrazu majú všetci muži fúzy, či dokonca drdol (ne! alebo maskáče s gumičkou!)... Ženy chodia v latexových sukničkách, na ktoré sa pred rokmi (keď ešte neboli módnym trendom) pozerali ako bacil do lekárne. Legíny a kraťase s vysokým pásom na nás kričia z každého rohu, a tričko s nápisom „i am original“ má na sebe každá druhá okoloidúca. Diktuje nám móda akí máme byť? Predsa len je obliekanie istým spôsobom vyjadrovanie nášho názoru, alebo? 

Do akej miery je osobnosť človeka ovplyvňovaná trendami? Vytvárajú módne trendy určitú časť nášho „ja“? Alebo sú určené pre ľudí bez vlastného názoru? A vôbec, o čo budem lepšia ak budem „krajšia“? Rastie hodnota osobnosti s jej vzhľadom? Dajú sa nedostatky našich vlastnosti schovať za vrstvu trblietavého pozlátka? 

Človek si len tak scroluje nástenku a každý druhý príspevok je tutorial na dokonalý make-up, nechty, vlasy... Selfie, šaty, topánky... Káva, jedlo... Dokážeme zdieľať milión bezvýznamných materiálnych vecí, no myšlienok ubúda... Prečo sa ľudia začali tak moc sústrediť na povrch? Môžu povrchové vlastnosti prebíjať tie hĺbkové? Stávajú sa z nás pôsobením doby ľudia s dvoma tvárami?

Kde sú tie doby keď roztrhané rifle symbolizovali určitý druh recesie? Teraz je rebelkou každá druhá, a tvári sa, že jej teraz rebelstvo koluje v žilách? V tmavých zákutiach našich domov bývajú nenápadné šedé myšky a vonku sa z nich stávajú sebavedomé kráľovné červených kobercov...

Ale na čo je to dobré? Kde zmizli doby, keď sa ľudia bavili o hodnotách, udalostiach a všeobecnom dianí?

Toď som bola na koncerte. Speváčka vyšla na pódium. Po krátkom milom príhovore začala spievať. Veľmi som sa tešila na to, že si užijem jej vystúpenie všetkými zmyslami, no zrazu prišiel rušivý efekt v podobe bleskov a cvakania mobilových foťákov, ktoré sa ozývali skoro tak pravidelne ako búchanie vlaku po koľajniciach. Vedľa mňa sedela skupinka troch krásnych mladých a štýlových slečien, ktoré si počas celého koncertu scrolovali nástenky na Facebooku a Twitteri. Až tak moc doba a trendy ovplyvnili kultúru. Kultúrny zážitok sa premenil na súťaž o najlepšiu fotku na sociálnu sieť...

Jedna vec je obohatiť svoju nástenku o čerešničku na torte v podobe skvelej fotky z kultúrnej akcie, na ktorej vyzeráte tak božsky ako modelky z Instagramu... No druhá vec je, že snahou o túto čerešničku zabíjame naozajstné zážitky a pocity... 

Čerešne môžu byť pekné. No i v tej najkrajšej čerešni môže byť ukrytý červík... Možno bude tá torta s čerešničkou vyzerať skvostne. No pohľad na hosťa prežúvajúceho čerešňu s červíkom skvostný nebude...

Sme ľudia. Neustále sa vyvíjame a posúvame vpred... Alebo? Možno je v kurze byť krásny a in... No móda sa neustále mení. Jediná možnosť ako sa stať nadčasovou ikonou je správny odev našej duše. Láska, tolerancia, pochopenie a spolupatričnosť budú navždy jediným spôsobom, ako ponechať svoju čerešňu vždy sladkú a bez červíka.

__________

P.S: Venované všetkým tým úžasným ľuďom, ktorí zážitky naozaj zažívajú, a spomienkové fotografie neukladajú na sociálne siete ale do svojej pamäti.