Amazonka pyšne kráča, tam kde oštep silu stráca.

Chcela by som byť tak silná ako muž. Nezlomil by ma žiaden romantický hollywoodsky trhák ako Titanic, nemala by som slzy na krajíčku pri pohľade na krásne a rozkošné malé bábätká, nemusela by som sa báť, že mi na nohách (či medzi nimi) vyrastie strnisko, či prales.  Chodievala by som na šesť desiatok alebo štyri dvanástky každý večer a ráno by ma vôbec netriaslo od strachu, že nafúkam. Bola by som ako Herkules a zachraňovala by som slabé a nádherné panny, ktoré by som nosila na svojich namakaných rukách s ľahkosťou, ako by boli len také šatky z pravého čínskeho hodvábu, upradeného tými najušľachtilejšími priadkami morušovými. Vedela by som si sama urobiť rozvody po celom byte a nikdy by som nemala pokazený krovinorez, ani motorovú pílu. Rýchlo a precízne by som vedela natiahnuť hladkú omietku, obložiť kúpeľňu, či namontovať skrinky a poličky na stenu. Nepotrebovala by som investovať majland do svojej kozmetickej a hygienickej výbavy, pretože by som bola fantastická a sexi aj keby som sa sprchovala len v čistej vode alebo klasickým mydlom za pár centi. Moja pokožka by bola hladká ako nový asfalt na obchvate Čadce, pretože na miestach, kde rastú fúzy by starla oveľa pomalšie a ja by som nemala okolo úst a ani na brade žiadne zbytočné vrásky. Dokázala by som s chladnou hlavou reagovať na psychické útoky úchylných chlapov a ak nie, aspoň by som im vedela uštedriť jednu (dve, tri, štyri - koľko by bolo za potreby) výchovnú, aby sa spamätali z tých šokov. V práci by som mohla sebavedomo pýtať o zvýšenie platu a nemusela by som sa báť intímnych otázok o plánovaní materstva, a ani by som sa nemusela obávať toho, že si budem musieť zodrieť kolená pri mojom kariérnom postupe. Mohla by som chľusať na chodník a grgať na verejnosti bez toho, aby sa niekto nadomnou pohoršoval.

Ale som len žena. Alebo?

Celý život sa bijem s myšlienkou, prečo sú isté veci v spoločnosti u mužov tolerované a u žien sú absolútnou katastrofou. Ak som chcela barabovať po nociach keď som bola tínedžerka, bola som hanbou celého klanu. Ak bačoval po baroch môj brat, bolo to úplne ok. Ak som bola vulgárna, alebo ak som chodila v krokskách, či nedajbože s cigou v ruke po ulici, bola som škaredou a nehanebnou ženskou. Ak tak robil chlap, všetko to bolo ok.

Až raz prišiel deň, prečo som sa začala biť s inou myšlienkou - čo ak veškeré to zvýhodňovanie mužského pokolenia je spôsobené práve tým, že sú ženy to priebojnejšie a silnejšie pohlavie? Čo ak sa mužom toleruje všetko viac len preto, lebo sa spoločnosť časom proste prirodzene nastavila tak, že im musí vychádzať v ústrety?
__________

Tam kde monstera svoje deravé listy ovíja okolo dlhých pevných hrudí vlhkom opojených stromov,
tam zúrivá a divoká bojovníčka má domov.
Tam, kde v tichu hlbokom počuť každý i sebaistý a opatrný krok po šmykľavej liane,
tam v ligote splnu smrť jeho nastane...

__________

Amazonky - ženy, ktoré zastávali mužské úlohy. Kým muži sa starali o domácnosť, ony bojovali a vládli krajine. Iné zdroje hovoria o tom, že tento bájny národ pozostával iba zo žien. Ak sa Amazonke narodil syn, tak ho proste zabila. Čo by sa stalo s našou spoločnosťou, ak by ženy nepotrebovali mužov? A potrebujú ich vlastne? Prečo máme také silné nutkanie nájsť si našu "polovičku"? A prečo sa nám to nedarí? Je to preto, že sme sa stali ako ženy až moc sebestačné?

__________

Kde bolo tam bolo, v miestach kde silný mráz bil ešte silnejšími päsťami ľudí do tváre asi polovicu roka a kde sa alkohol pil ako zapíjatko k inému alkoholu, bola raz jedna žena. Od mladých vekov bola iná ako jej rovesníčky. V čom? Bola proste také malé chlapčisko. A tak, kým iné dievčence obliekali svoje bábiky do roztomilých rúžových šatičiek, ona sa hrala s chlapcami na vojačikov a hádzala po nich zápalné fľaše s benzínom. Proste sa v tom chlapčenskom svete cítila lepšie, pretože ju bavilo hrať sa Mortal Kombat, pitvať žaby, potajme pozerať staré časopisy pre dospelých, stavať chatky a milióny iných činností, ktoré boli proste typicky chalanské. Kedysi, keď bola ešte dieťa, cítila sa v chlapčenskom svete ako doma. Keď však prišiel zlomový vek puberty, začala pociťovať, že do sveta chlapcov nepatrí. Zahanbení spolužiaci by sa s ňou nikdy nerozprávali o prvých ranných stojkách, či o výstrihu pani učiteľky z hodín geografie. A tak sa pomaličky začala začleňovať do tajomného sveta maľovatiek, priteplenej pop hudby a nudnej romantickej literatúry, kde sa ale vôbec necítila varená pečená. Hoci v sebe po všetkých tých otrasných veciach ako menštruácia, či trhanie obočia silno pociťovala svoju identitu ženy, z nejakého dôvodu sa dušou cítila ako chlap. Možno to bolo tým, že sa proste nebála ísť si svojou vlastnou cestou. Vôbec jej nerobilo problém pobiť sa za pravdu (aj keď mala ako súperov silných a zdatných chalanov), opiť sa pod obraz boží (a nemyslieť pri tom na svoju povesť alebo na názor susediek za hýbajúcimi sa záclonkami), zarobiť si peniaze nosením dreva, či inou fyzickou prácou. Ako tak išli veky i ona sa stala ženou i v tom pravom zmysle slova - našla si prvé vzťahy, ktoré boli síce krásne, ale neustále ju vytáčali všetky tie zastarané stereotypy ako napríklad, že muž platí v reštike, či to, že muž má neustále nutkanie obdarovávať svoju partnerku. Prišlo jej to hrozne nefér a tak sa často snažila vyrovnať svojim partnerom a správať sa k nim pozorne a úžasne ako oni k nej. Čož bolo pre nich samozrejme neprirodzené a ponižujúce a tak to zväčša končilo tým ne-happy endom.

Hovorí sa, že človek sa na svojich pádoch a neúspechoch najviac učí. A tak sa tejto žene podarilo pretransformovať sa na naozajstnú ženu z čeľade "drahotiarok" a naučila sa základné princípy ženskosti, akými sú napríklad:

- nikdy mu nepíš prvá

- nikdy neplať v reštike

- nikdy mu nedaj na prvom rande (aneb daj mu až keď spolu zájdete na dve večere, jedno kino a jednu prechádzku)

- nikdy mu nepovedz, že ho ľúbiš skôr ako on tebe

- atď.

Napriek veškerým nadobudnutým a bohatým skúsenostiam sa jej však vo vzťahoch neustále nedarilo. Bolo jedno, či sa správala ako typická žena, alebo chlap. Proste to nešlo... Nech mala po boku akéhokoľvek muža, ani jeden nevedel oceniť jej proaktívny prístup k vzťahom. Zistila, že problém nie je v tom, že ona ako žena si chce hýčkať mužov a venovať im pozornosť. Príčinou jej neúspešného vzťahového života nebolo ani to, že bola sebestačná a zručná a dokázala si všetko ošéfovať sama. Problémom bolo proste to, že všetci tí muži mali oveľa radšej samých seba ako svoje polovičky. Je krásne žiť si v pohodlí svojho individuálneho sveta. Mať všetko kedy chceme, a ako chceme... Ale ak je niečo ešte krajšie, tak je to schopnosť dať to, čo sme mohli mať pre seba tým, ktorých najviac milujeme. Lebo len vtedy to má všetko zmysel.

A tak si táto žena žije ďalej. Je atypická. Často vulgárna a nevkusná, počúvajúca zvláštnu hudbu. Vie si užívať život plnými dúškami. Ak však príde niekto, kto jej bude vedieť vymeniť všetok jej čas za ten jeho, bude ochotná sa vzdať i toho najpohodlnejšieho kúska svojho žitia.

__________

Amazonky. Možno sa raz naozaj taký národ na zemi objaví. Umelým oplodnením sa budú rodiť len dievčatá, z ktorých vyrastú (takmer) dokonalé ženy, ktoré budú silné a sebestačné. Budú žiť v harmónii s inými ženami. Všade bude poriadok a vôňa domova.

Ale aké by to boli Amazonky, ak by nemali potrebu pociťovať lásku? Napokon aj vodkyňa Amazoniek Antiopa sa vydala za kráľa Thésea a napokon padla, keď bránila Atény pred svojimi družkami, ktoré ju prišli vyslobodiť...
__________

P.S: Venované všetkým úžasným ženám, ktoré ešte nenašli svoje šťastie. Možno je za rohom, a možno ešte dlhé roky vzdialené. Možno ani nepríde, ale aký by to bol život bez nádeje?

P.S2: Venované i všetkým mužom, ktorí čakajú na tú pravú - nezabudnite, že niekedy nestačí len čakať, ale je potrebné aj pochlapiť sa a bojovať.