Ako schudnúť bez diéty? Nechajte sa zožrať!

Jednou z krásnych ľudských vlastností, ktorou disponujeme je naša ochota obetovať sa pre niekoho, pomôcť a byť solidárny. Ani sa nenazdáme a zrazu sa točíme v kruhu. Náš život sa točí okolo všetkých možných ľudí, okrem nás samých...

Do každej činnosti, ktorú pre niekoho vykonávame, dávame kúsok seba. No je to tak správne? Koľko svojho „ja“ môžeme ponúknuť ostatným? Keď do každého dobrého skutku, každej maličkosti, každého činu pre niekoho vložíme kúsok seba, koľko z nás ešte ostane? Ak budeme rozdávať svoje „ja“ a pritom nečerpať nové zdroje na jeho doplnenie, môžeme spustnúť...

Nevyvíjať svoju duševnú stránku, nerásť a neposúvať sa ďalej je ako porciovanie ľudskej duše na striebornom podnose.  Je to možnosť ako sa stať obetou duševného kanibalizmu, i keď sme sa pôvodne chceli stať spasiteľmi...

Stať sa „holkou pro všechno“ je ako stať sa alkoholikom. Ani sa nenazdáme a už sme tam... Vždy ochotní venovať čas i seba okolitému svetu. Vždy pripravení. Vždy silní. Ideme naplno a nenecháme sa zastaviť. Sme vždy po ruke... Sme stále na dosah. No časom si uvedomíme, že sme sa absolútne prestali venovať jednej z najdôležitejších osôb v našom živote – samým sebe.

Vieme čo chcú ostatní... Ale vieme čo chceme my? Poznáme obľúbenú farbu najlepšej kamarátky, ale aká je tá naša? Vysypeme z rukáva všetky dôležité životné medzníky našich detí, ale poznáme svoje vlastné?

Nech už sú ľudia okolo nás akokoľvek dôležitý pre našu existenciu, je neprípustné, aby sme preto úplne zabúdali na svoje „ja“...

Vyvíjať sa a robiť niečo pre seba nie je egoizmus, ale nevyhnutnosť. Len ak nakŕmime naše duše potrebným množstvom aktivít, a duševných činností, ktoré nám robia dobre a napĺňajú nás, budeme schopní byť naozajstnými oporami pre tých ostatných.

__________

P.S: Nie je to o tom byť tu len pre iných, či len pre seba... Je to o tom nájsť si čas na všetko tak, aby nás to neubíjalo... Aby sme boli šťastní tak my, ako aj tí okolo nás. :-)