Stará škála farebných odtieňov...
Rituály. Každý nejaké máme, či si to priznáme, či nie, tak i ten najspontánnejší človek má určité činnosti, ktoré k jeho životu neodmysliteľne patria. Ráno pijeme kávu, pretože sme v tom, že nás naplní energiou do nového dňa, každý štvrtok čítame tragikomické fantasromány, pretože si myslíme, že nám prinesú pocit romantického adrenalínu na vlastnej koži...
Je fajn mať spôsoby a činnosti, ktoré nám proste robia dobre. Ktoré nás napudia, alebo tie ktoré nás zrelaxujú. Možno je fajn aj mať kúsok stereotypu v divokom živote. No ako zistíme, čo je to pravé pre naše „ja“? Jednoznačne treba veľa vecí skúsiť a časom si proste povieme: „Ahá, hento bola šupa! Potom som sa cítil skvelo!“ Činnosť pár krát zopakujeme a dostane sa do nášho preplneného či poloprázdneho harmonogramu.
Ak som sa cítila vo svojom živote nejako trápne, neuspokojene, či strateno, prvá vec po ktorej som priahla bola farba na vlasy a nožnice. Vždy to vyšlo. S ostrihanými vlasmi na podlahe čiastočne odišli moje problémy, a tie ktoré vo mne ešte ostali zakryla moja nová farba vlasov. Nové vlasy pre mňa symbolizovali nový začiatok. Zrazu som mala veľa sily a odhodlania, aby som prekážky, ktorých som sa tak obávala, alebo pre ktoré som po nociach nemohla spávať, prekonávať s neskutočne obrovskou chuťou a elánom. Pri porovnaní mojich odrazov v zrkadle pred a po zmene som jednoznačne videla rozdiel. Spočíval v žiare mojich očí pri pozeraní sa na moje nové „ja“, o ktorom som bola presvedčená, že ho nič nezlomí. Tento rituál znovuzrodenia mi pomáhal celé roky. Vždy so sto percentným úspechom premohol moje obavy a urobil zo mňa nebojácnu sa osobu.
Včera som sa s plným nasadením rozhodla, že moje strácajúce sa sebavedomie a únavu premôžem opäť týmto spôsobom. Kúpila som si najdrahšiu farbu na vlasy a veľmi precízne som si nafarbila každý prameň mojich unavených a zničených vlasov. Pred tým som ostrihala zničené končeky. Po dlhom zmývaní farby som sa postavila pred zrkadlo a čakala, že v ňom uvidím môj nový, spokojný odraz. Na moje sklamanie sa nič také neudialo. Bezmocnosť v mojich očiach sa odrážala od zrkadla ešte viac ako pred samotným aktom „znovuzrodenia“.
Vravela som si, že to nie je možné... Niečo čo je roky osvedčené, spôsob, ktorý mi vždy uľavil je zrazu neúčinný? Ako sa to mohlo stať, keď som použila rovnaký postup ako vždy, navyše v ktorom mám dlhoročnú prax?
Ak som si bola istá mojimi postupmi mohol nastať len jeden problém, ktorý môjmu rituálu zabránil, aby účinkoval... Muselo sa stať niečo so mnou. Dennodenne si nájdem apsoň polhodiny čas na to aby som sa zamyslela nad sebou: Ako sa cítim? Čo robím? Či robím veci správne? No ani raz ma nenapadlo zamyslieť sa nad tým, či sa moja osobnosť behom sledu udalostí v poslednej dobe mohla nejako zmeniť.
V živote sa stretávame s množstvom nových, dakedy aj starých vecí, ktoré s radosťou, či povinne skúmame. Zamýšľame sa nad fungovaním rôznych postupov, spoznávame nové technické výdobytky, učíme sa novým teóriám, zoznamujeme sa s novými ľuďmi. Pri takom množstve nových informácií občas zabúdame, že s novými vecami občas odchádzajú staré... Že nové teórie, analýzy a štatistiky tak odporujú tým starým, že ich vylučujú z existencie.
Možno by sme sa pri našej ceste za šťastím, úspechom, láskou, zdravím a životnými úspechmi mali stať tak troška bádateľmi a vedcami, ktorí by skúmali svoju vlastnú osobnosť. Podľa zistených údajov by sme potom mohli dedukovať, aké správne rituály budú napomáhať našej duši v obdobiach, kedy ju budeme potrebovať povzbudiť a udať jej ten správny euforický stav na putovanie za našimi životnými cieľmi.
Zmeny, ktoré na sebe pri skúmaní nášho „ja“ pozorujeme by sme v konečnom dôsledku mohli nazvať dospievanie ducha. Pri tomto procese nie je nutné len nájsť správne riešenia v krízových situáciách ale i prehodnotenie našich doteraz určených plánov a snov. Ak sa z nás stávajú dospelejšie duše, je dosť pravdepodobné, že niektoré ciele (po ktorých už túžime čisto len zo zvyku) sa pre nás stanú detinské. A i keď sme sa po dlhých rokoch snívania už na naše túžby veľmi silno naviazali, možno práve teraz je ten správny čas vyškrtnúť ich zo svojho zoznamu a dopísať do kolónky CIELE niečo nové, niečo čo sa viac spája s momentálnym rozpoložením našej dospievajúcej osobnosti... Niečo, čo nás bude natoľko motivovať dopredu, že už sa nebudeme musieť spoliehať na trápny rituál so zmenou hairstyle-u.
Momentálne sa púšťam do precízneho sledovania môjho „ja“. Ešte som sa nerozhodla, či pri výskume použijem formu denníku, alebo či sa budem sledovať na skrytej kamere, alebo či si proste spravím monologický rozhovor sama so sebou. Jediné čo viem je, že kým nenájdem sama seba a kým si neprídem na chuť, nebudem môcť zistiť čo ma ozaj robí šťastnou a spokojnou.
P.S: Namiesto rituálu s farbením vlasov navrhujem nosiť nohavičky s nápisom „NAISTO“, ktoré budú dvíhať sebavedomie priamo od zdroja! :D (JUST A JOKE (maybe :D) )
Dovidenia, vidíme sa keď sa uvedomím! :)
