Horčica, tatárka, či kečup? To je otázka!
Nenávidím kečup! Neviem, či sa tento odpor vo mne objavil po nejakom jedle, alebo po objavení sa sezónnej kapely las kečap, alebo dokonca či moja nechuť voči kečupu vznikla pri pomyslení na jeho farbu a konzistenciu. Jediné čo viem je, že som celé roky kečup nevložila do úst, pretože mi bol proste odporný, nechutný a vyvolával vo mne pocity na zvracanie...
Dnes som sa rozhodla, že prekonám svoju nenávisť a dám si detské menu alá špagety s kečupom a nastrúhaným syrom. Pred prvým sústom som ešte chvíľu váhala, či ho vložím do úst. Na moje prekvapenie som sa po prvej lyžico-vidličke (špagety jem zásadne tak, že si ich pomocou lyžice obtáčam na vidličku ako pravá talianska gurmánka) nepocítila nič zvláštne. Proste som jedla, jedla až kým tanier neostal prázdny (na vylízanie taniera ako v školskej jedálni som si netrúfla).
A tak tu teraz sedím s plným bruchom kečupových špagiet a uvažujem, prečo som sa tej pochutine bezdôvodne roky vyhýbala. Zmenili sa mi časom chuťové bunky? Mala som naozajstný dôvod nejesť kečup alebo to bolo len nevysvetliteľné nutkanie mojich chutí?
A tak tu sedím a napadá ma, že ten kečup je ako nepriatelia. Pohádali sme sa, alebo sme si spôsobili nejaké intrigy, možno až moc bezcharakterné alebo zanedbateľné maličkosti... A teraz prešlo toľko rokov... Nemali by sme i svojich nepriateľov po nejakej dobe opäť ochutnať? Možno sa nám časom zmenili i chuťové poháriky na duši...
Všetko vraj vyrieši čas, a tak nemali by sme po tom ako zabudneme na svoju bolesť urobiť druhý krok a opäť kontaktovať svojich nepriateľov? Nie preto aby sme sa im vtierali, ani nie preto aby sme prehĺbili vzájomnú nenávisť. Proste preto aby nás neťažilo svedomie. Aby vedeli, že sme im odpustili a aby i im i nám spadla ťažoba nenávisti zo srdca a mohli sa posunúť ďalej.
Možno sa stane, že nám chuť našich bývalých nepriateľov pripomenie chuť nového priateľstva a nebudeme sa jej môcť nabažiť. Možno sa svojim nepriateľom ozveme zbytočne pretože nás budú ignorovať, alebo budú náš opätovný záujem považovať za provokáciu... No to nemení nič na tom, že našim dušiam sa bez nenávisti bude žiť lepšie a spokojnejšie keď ukončíme bývalé kapitoly našich životov.
Možno sa nestane nič. Ale to nezistíme, ak to neskúsime...
P.S: Tatárka je aj tak najlepšia! Nehovoriac o komunistickej horčici!
